AMATÉRSKE PRÍBEHY Autor : Branislav A .
Žiť sa musí
1 . Kapitola : 1917
„ Marek , Marek !” Zakričal Matej na syna , ktorý sa zahľadel na kopce , čo sa po studenej zime prebúdzajú k životu . Bolo to pekné vysoké chlapčisko s blonďavými vlasmi , ktoré mal skoro stále pod hnedým širákom , spopod ktorého pozerali modré oči .
„ Nože , podaj ďalší šindeľ a nesnívaj , z toho sa nenajeme !” Zakričal na neho otec mocným hlasom .
Matej opravoval strechu po zime na stodole pri kaštieli . Pribíjal šindeľ za šindľom a Marek mu ich podával . Matej bol dobrý chlap , šikovný tesár , chodil za robotou po celých Uhroch , ba aj do Rakús sa zo tri razy zatáral za mladi . Hoci je ešte stále mladý 40-ročný chlap . Jeho šľachovité ruky ovládali svoje remeslo znamenite a dúfal , že raz ho po ňom preberie Marek , najstarší syn z jeho piatich detí . A taký kŕdeľ aj potrebuje poživni . Tak sa obracal , ako sa dalo . Na panstve bolo stále roboty a pán gróf , ako si nechával urodzene ešte stále hovoriť , hoci zemianstvo už bolo na spadnutie , vždy ho hneď vyplatil , či už peniazom , alebo mu slúžka strčila do brašni dačo pod zub . I to potešilo Máriu , jeho ženu . Drobné skromné žieňa , po ktorej Marek zdedil jej modré oči a blonďavé vlasy .
„ Ešte zo dve podaj a vari bude aj dosť .” „ Tak ako Matej ? Už si hotový s robotou pozerám .”
Matej zdvihol hlavu od roboty a až vtedy zbadal , že dolu na nádvorí na koni sediac sa mu privráva pán gróf . Práve sa vrátil z mesta a nie dobré noviny sa dozvedel . „ Hej , hej , zanedlho pán gróf , zanedlho , už len tento kúštik dokonám .”
„ Dobre , Matej . Poviem služobnej , nech ťa potom odmení . Za tri dni roboty si zaslúžiš a od pondelka sa pusti do stajne , treba aj tú dať do poriadku . Čo to v zime kone ohrýzli , okopali . Dačo pohnilo . Ale však ty vieš , čo a ako .”
„ Hej , hej , porobím ,” odvetil Matej a ďalej si hľadel roboty , nech je dnes čím skôr hotový .
Zatiaľ , čo sa pán gróf s Matejom dohadovali , sa Marek zadíval na stráň pod Bukovým lesom , ktorý už bol takmer rozvinutý . Po stráni si viedla svoje dve mláďatá srnka a kde tu sklopili hlavy . Aby si odtrhli z čerstvej zelenej trávičky , ktorá sa už predierala spopod tej vlaňajšej , z ktorej tu teraz trčia poväčšine len kde tu suché steblá a tých sa zverina v zime nažrala dosť a tak teraz po zime vysilená potrebuje aj ona nabrať sily . Tohto sa Marekove oči nevedeli nikdy nabažiť dosýta . A teraz , keď sa zvečerievalo , bol ten pohľad o to krajší , aj keď oni už neboli na slnku a tak mu v tenkej hnedej košeli a čiernom lajblíku , ktorý mal po otcovi aj zimno ostávalo a to ho vytrhlo z myšlienok .
„ Tak , na dnes sme synak hotoví a zajtra po omši sa pôjdeme pozrieť na ten tvoj obľúbený kút pod Zubom .”
15