Abdon 1/2021 | Page 15

13
Uvedomila som si , že práve to ma znervózňuje . Ani len drevená podlaha pod jeho podrážkami nevydala hláska , hoc normálne vŕzgala jedna radosť . Nesnažil sa tlmiť svoj hlas . Pohotovú Alice by to určite zobudilo , no z nejakého dôvodu neprichádzala . Všade sa rozliehalo len to tichučké klopkanie topánok .
Zdalo sa , akoby ku mne prichádzal zo všetkých strán . Ten zvuk bol všade , ale snažila som sa držať na uzde svoje nervy . Len tak tak som sa ovládala , aby som nezutekala .
„ Chloe , nebudeme sa predsa hrať na schovávačku , už si veľké dievča ,“ ozval sa zvláštny zvuk , niečo medzi vrčaním a pridusením . Nasledoval buchot sprevádzaný trieštením skla , znelo to ako prevrhnutý stôl , a možno to tak i bolo . „ Vylez ty malá Potvora !“ zavrčal a zvrieskol tak náhle , až som sa mykla a roztriasla po celom tele .
Ten výbuch hnevu mnou otriasol .
Do úst som si vrazila päsť a modlila sa . Po prvý raz v živote som sa naozaj pokúšala prihovoriť k akejkoľvek vyššej sile nado mnou . Vzývala som kohokoľvek , čokoľvek , aby mi to pomohlo , zachránilo ma .
V hrudi som pocítila napätie a ťah , no bolo to iné , tentokrát som to bola ja , kto ťahal za niť osudu a navíjala k sebe niečo neznáme , niečo , čo ma zužovalo po celý môj život a považovala som to len za príťaž . Keď to ku mne dorazilo , preliala sa mnou vlna úľavy . Zmocnilo sa ma poznanie , že ma niekto vypočul . Netušila som , ako to funguje , či je to vôbec možné , no cítila som to . Po prvý raz mi ten napnutý pocit bol útechou , a nie len nevítaným spoločníkom .
„ Bu !“ Nado mnou sa cez operadlo predkláňal starý profesor Baxley a ceril na mňa umelý chrup v neprirodzene širokom úškrne .
Vytrhlo ma to z vnútorného éteru a bez rozmyslu a cieľa som vyštartovala zo svojej skrýše . Nohy ma niesli na poschodie k izbe Alice , no nech som na ne tĺkla koľko som len chcela , tie sa predo mnou neotvorili , a ticho za nimi pôsobilo zlovestne .
Na chodbe sa zjavil profesor . Šialený úškrn mu hyzdil vráskavú tvár a telom mu neprirodzene šklbalo . Vyzeral ako marioneta v rukách nešikovného bábkara . Krvavo červené oči mu v tme jasne žiarili , keď ku mne vykročil zvláštne kolísavou chôdzou .
Nechala som dvere Alice tak a rozbehla sa k vlastnej izbe . Toto mal byť môj bezpečný prístav . Vtrhla som dnu a zamkla za sebou , no stále som počula zlovestné klopkanie podpätkov na chodbe , ktoré sa uberalo priamo sem , ku mne . Cúvla som odo dverí a rozhliadala sa po čomkoľvek , čo by sa mohlo stať zbraňou . Vo svojom zúfalstve som si uvedomila , aká bezmocná voči týmto silám vlastne som .
Chodbou sa rozľahol rev nasledovaný prudkým nárazom , až sa i moje dvere zachveli v pántoch . Ustupovala som , až som sa stiahla do kúta medzi skriňou a stenou . Klesla som na zem a dúfala , že to skončí , no počula som len ďalší rev . Neľudský ryk , pri ktorom som si musela zakrývať uši . Chvela som sa a nedokázala tú triašku potlačiť . Končatiny som mala ľadové a srdce mi búšilo v doteraz nevídanom olympijskom tempe . Takmer zamrelo od strachu , keď sa odrazu ozvalo zaklopanie . Horké slzy sa mi preliali cez spodné viečka . Chlad sa prevalil von a ľadová srieň sa rozšírila od môjho malého kútika po podlahe i stenách , až dorazila k oknu , kde pod jej náporom popraskali okenné tabule . Pevne som zavrela oči a hojdala sa ako mátoha .
„ Chloe ! Si v poriadku ?“

13