brvien urobili a navrch nakládli čečinu . Pod seba si na noc natiahli zrebné plachty . V ktorých im ženy cez obed doniesli poživeň , aby mali až do druhého dňa do obeda . A tak sa skosila Kňazova , a aj ostatné lúky v chotári . Posušilo sa a na kravách , voloch , čo kto mal sa sena pozvážalo a podelilo .
Teraz mal Matej zase čas venovať sa remeslu po žatve . Poopravoval na panstve čo sľúbil ešte z jari . Potom už chodil do mesta strechy opravovať šindľami čo si strúhaval v dlhých zimných večeroch a aj Marek mu pri strúhaní pomáhal . Tak opravoval v meste dlážky a rozheganú stoličku . Bol šikovný , ľudia o ňom vedeli a tak ho stále ktosi volal niečo opraviť , či vyspravovať . Aj teraz bol u pána profesora z gymnázia dlážku v kuchyni vymeniť , odporučil mu ho ich miestny pán učiteľ . A tak po robote , keď ho kávou a štamperlíkom ponúkol pán profesor , sa dostali k reči o Marekovi . Marek práve teraz skončil ľudovku a pán profesor navrhoval , bo priam prehováral Mateja , aby dal Mareka študovať . Pán učiteľ Strieň ho chválil , že je šikovný a snaživý a škoda by ho bolo dakde na majeri celý život drať .
„ Do Zvolena na gymnázium k nám ho vezmem , naučí sa jazyky , môže ísť aj na medecínu , stavebníctvo , keď skončí gymnázium . Nože Matej , pouvažuj o tom , kým u mňa s prácou skončíš , daj mi vedieť ako si si rozmyslel , ale mysli prvom rade na chlapca a nie na seba . A o peniaze sa neboj . Dostal by štipendium a bývať bude na internáte pre študentov .”
„ Porozmýšľam , s Markou sa poradiť musím .”
„ To chápem , ale vedz , že doba sa zmení , čoskoro bude po vojne a padne aj zemianstvo na čisto , vlastnú republiku budeme mať a tá bude potrebovať mladých vzdelaných ľudí .”
„ Keby už bolo po tej vojne , pán profesor ,“ skomentoval Matej a pokračoval , „ pôjdem ja dnes už domov . Dnes už stačilo práce , prídem zase zajtra dovidenia .“
Pri odchode sa ešte zastavil a pozrel na pána profesora , „ a porozmýšľam o vašom návrhu “ „ Dovidenia Matej . Dovidenia a porozmýšľaj .“
o tom , kým u mňa s prácou skončíš , daj mi vedieť ako si si rozmyslel , ale mysli prvom rade na chlapca a nie na seba . A o peniaze sa neboj . Dostal by štipendium a bývať bude na internáte pre študentov .”
„ Porozmýšľam , s Markou sa poradiť musím .”
„ To chápem , ale vedz , že doba sa zmení , čoskoro bude po vojne a padne aj zemianstvo na čisto , vlastnú republiku budeme mať a tá bude potrebovať mladých vzdelaných ľudí .”
„ Keby už bolo to tej vojne , pán profesor ,“ skomentoval Matej a pokračoval , „ pôjdem ja dnes už domov . Dnes už stačilo práce , prídem zase zajtra dovidenia ,“ pri odchode sa ešte zastavil a pozrel na pána profesora , „ a porozmýšľam o Vašom návrhu “
„ Dovidenia Matej . Dovidenia a porozmýšľaj .“
18