VLASTNÁ TVORBA Autor : Radoslav Kozák
Dvere ( 2 . časť )
( pokračovanie z čísla 12 / 2020 )
Zopár nepopísaných listov je úhľadne uložených v pravom rohu . Vhodne ich dopĺňa držiak s niekoľkými perami a nádobka s atramentom . Podložka na písanie leží presne v strede . Nad ňou spočíva pijak . V opačnom rohu tróni soška zo zvláštneho čierneho kameňa .
Priniesol mi ju bratanec z ciest po Južnej Amerike . Je mojou poslednou spomienkou naňho . Objavil ju u nejakého barbarského kmeňa . Jeho členovia ju uctievali ako božstvo a obetovali jej zvieratá a dokonca , raz za rok , i nemluvňa .
Vyobrazuje akúsi príšeru človeku len vágne podobným telom , dlhými šupinatými krídlami a hlavou chobotnice . Stojí na obdĺžnikovitom podstavci , ktorý nesie neidentifikovateľné symboly . Výhražne na mňa gáni , tak sa radšej poberám ďalej .
Prechádzam popri policiach s literatúrou faktu . Sprevádza ma právo , filozofia , fyzika a matematika , chémia , medicína , astronómia , religionistika i ezoterika . Odvraciam pohľad od mahagónového monštra . Prisľúbim si , že sa vynasnažím byť ďalej voči jeho existencii slepý . Popri prekutanom bielizníku zamierim späť k beletrii a poézii .
Danteho Peklo . Tam práve som . Očistec . Tým ešte len musím prejsť . A raj ? Neviem , či ho niekedy uvidím . Celá Božská komédia mojej existencie je zatvorená za hrubou doskou majstrovsky opracovaného dreva .
Shakespeare , Boccaccio , Petrarca , Villon . Ďalej Blake , Poe a Wilde . Ruskí samovražední autori a grécki tragédi . Tí všetci odkazujú vo svojich dielach na dvere , ktoré meravo stoja v ceste k mojej slobode . Ktovie , aké strašidlá sa za nimi ukrývajú .
Skúmam knihu za knihou v blikajúcom plameni , ktorý ma vedie stále nižšie , k novým tajomstvám . Jedno práve objavím . Zrazu sa však strhnem ! Diabolský hlas na mňa zrúkne . Od preľaknutia strácam rovnováhu a padám na zem . Mojou jedinou prosbou je uchrániť svetlo lampy od tekutej tmy .
Akýže démon to baží po mojej duši , že ma desí svojím revom ? Mátožné svetlo sa zjaví za oknom a na okamih premení noc na deň . Čitáreň naberie ostré kontúry . Čary , mágia ! Ako inak sa dá vysvetliť taký úkaz ? Zaiste je to svetlo večného ohňa pekelného . Čo iné by dokázalo meniť chod planét a hviezd ?
Opäť sa zvonku ozve hlas . Je tichší , no určite pochádza zo záhrobia , lebo stoná hrozivejšie než rev démona , čo nehľadí na zákony dňa a noci . Akiste to musí byť kvílenie samotnej smrti . Keď sa tma znova navráti na trón noci , začujem bubnovanie . To sa rýchlo premení na dunivé údery na okno .
Tak predsa ! Už ma nik nezachráni ! Ako nájde moja duša pokoj na onom svete , ak si ju sám Diabol odnesie do temníc zatratenia ? Srdce mi búši , dych sa zdá byť rýchlejší než sťahy pľúc . Rozbehnem sa k dverám , v nádeji , že premôžem hrôzu detstva a zachránim sa pred nevyhnutným koncom . Ruky ma však zradia . Radšej večné muky tisícich pekiel než zistiť , čo skrývajú útroby mahagónového monštra !
8