Abdon 1/2020 Abdon 1_2020 | Page 8

T ÉMA MESIACA Autor: AZI Znamenie Sára sa naklonila k Romanovi a vášnivo ho pobozkala. Celé telo mal ako v ohni. Jej pery boli sladké, mäkké a poddajné. Zavzdychala mu do úst a v ústach pocítil chuť šampanského, ktoré sa rozlievalo na večierku. Netušil, že keď za ňou vyjde na záhradu, stane sa práve toto. Rukou prešiel po jej ryšavých dlhých vlasoch, ktoré mala zapletené do jednoduchého vrkoču. Jej telo si pritiahol bližšie k svojmu telu. Cítil jej mäkké prsia na svojej hrudi. Hrubá bunda, ktorú jej prehodil cez plecia, mu zavadzala, aby jej rukou mohol prejsť po odhalenom chrbte. Neodvážil sa jej ju však dať dole. Nakoniec sa neochotne odtiahol a pozrel jej do očí. Mala zvláštne iskriace oči a bol si istý, že keby chcel viac, dostane ju. Keby to bolo správne, no nakoniec prehovoril. „Si zadaná,“ povedal udychčane. „Ja,“ Sára zmĺkla a pozrela na zem, „prepáč, bol to skrat. Ja. Prepáč,“ povedala nakoniec. „Počkaj,“ chcel ju zastaviť, ale vyskočila na nohy a utekala smerom k hale, kde sa odohrával večierok. Do riti, pomyslel si a rozbehol sa za ňou. Nedokázal pochopiť, že môže utekať tak rýchlo v opätkoch po záhrade. Dobehla na schody, kde ju zachytil jej priateľ. Alex. Roman sedel v nahrávacom štúdiu a brnkal si na gitare. Nevytáral žiadnu skladbu. Nepotreboval skladať skladbu, potreboval oddych. Do riti, povedal, keď mu myšlienky znova zaleteli k ryšavej dievčine na záhrade. Nechápal, čím ho Sára tak ohromila. Nechápal, čo ho k nej ťahalo, a bol z toho nervózny. Nemal rád, keď sa mu pod kožu dostal niekto cudzí. Ešte k tomu zadaný. „Brácho, čo je,“ obzrel sa za seba a pozrel na sestru, ktorá práve vošla dnu. Mala dlhé blond vlasy. Mala krátku ružovú minisukňu, biele tričko a vysoké tenisky. Na to, že bola najstaršia, obliekla sa ako keby bola najmladšia. Roman len pokýval hlavou a znova brnkol do gitary. Z gitary sa ozvali tiché tóny, ktoré boli plné citu. Plné bolesti a zmätenosti. „Prestaň. Čo to s tebou je?“ Z rúk mu vytrhla gitaru, a on jej pozrel do lesklých modrých očí: „Ja sám neviem. Som ako na ihlách,“ povedal. „Spamätaj sa,“ povedala prísne, „máme dnes koncert. Snáď tam nechceš ísť s touto náladou.“ Pokýval hlavou: „Nie. Nechcem. Dám sa dokopy.“ Roman sa jemne usmial a zhlboka sa nadýchol. „Po návrate by si mal vyhľadať tu dievčinu.“ Prekvapene na ňu pozrel: „Som tvoja sestra a nie som slepá. Bola tá z toho súkromného večierku, však?“ 6