Abdon 1/2020 Abdon 1_2020 | Page 10

„Počula si ma? Znel som ako stredoškolák. Taký hlas som nemal,“ pokrútil hlavou a buchol do stola, „idem sa vyvetrať.“ Roman vyšiel na balkón a nechal, aby mráz naplnil jeho telo. Aby mu upokojil telo a nervy. Mráz mu zašiel až do kostí a striasol sa chladom. Ale ešte sa nechcel vrátiť. Bol vďačný, keď za sebou počul buchnúť dvere a na pleciach pocítil teplú bundu. Bundu, ktorú veľmi dobre poznal. Okamžite sa otočil a pozeral do veľkých modrých očí, ktoré boli v kontraste s ryšavými kaderami. Ktoré splývali pri jemnej tvári, ktorá sa usmievala. „Naposledy som ti ju zabudla vrátiť.“ „Sára?!?“ 8