Kamil jej pozeral do očí a vedel, tušil, že to nie je tak celkom pravda. Ale tým pádom sa vynára
ďalšia otázka. Prečo ich hľadá?
Kamil nakoniec mykol plecom. Nemal dôvod jej neveriť, ale pozor si na ňu dá. Konečne počítač
vypočítal polohu.
„Máme to,“ povedal, vybral telefón z vrecka a ihneď vytočil číslo.
„Čau, čln máš voľný? Hodina, nanajvýš deň.“
Potom ticho.
„No hej. Priprav, prosím ťa, dva sioli a vodu. Diky.“
Potom zložil, vbehol do izby. Prezliekol sa a zobral potápačskú výstroj.
„Čo je sioli?“ ozvala Selia, „ja nemám výstroj.“
„Máš prachy? Budeš mať výstroj. Sioli sú raňajky. Je to bageta s mäsom urobená na grile. Chutné a
výživné.“
Selia prikývla a obaja vyšli z domu.
„Nezamykáš?“
Kamil sa obrátil na Seliu a pokýval hlavou: „Kto už by sa len ku mne vlámal? Celý ostrov ma pozná
a okrem toho mám tu strážcu.“
„Nevidím, kde je?“
„To nie je dôležité. Je tu a na tom záleží.“
„Prečo ma nezastavil včera večer?“
„Bol sa rozlúčiť.“
Skomentoval Kamil a kráčal dopredu. Križoval uličky na ostrove. Najskôr chcel ísť priamou cestou
k Majlovi, ale spomenul si na Seliino divné chovanie. Preto zvolil tieto uličky.
„Je to ešte ďaleko?“ spýtala sa Selia.
„Za chvíľku tam budeme.“
Kamil vošiel do slamenej búdy a privítal sa s Majlom. Majlo bol jeho najvernejší priateľ. Pomáhal
mu s financiami, vecami, člnmi. So všetkým. A na oplátku, ak našiel niečo zaujímavé, odfotil mu to.
Odvtedy má na stenách plno obrazov. Skutočných monštier. Bol ochotný zaplatiť balík za nejaké
monštrum. Miloval ich.
„Tak kam?“ ozval sa Majlo.
„Poznáš ostrov Kelio?“
„Poznám, ale nič tam nie je. A už vôbec nie Breaking blue eyes.“
„Nie je tam žiadna jaskyňa? Nič?“
Majlo pokýval hlavou: „Pustý ostrov. Zopár stromov, papagájov, nejaké tie opice, viac nič.“
„Nie. Musia tam byť.“
„Ak tam budú, nezabudni. Tu, pozri,“ povedal a ukázal na stenu, „tu mám pre nich miesto.“
18