Kamil pokýval hlavou. Pozeral na nehodu, ktorá sa Josemu stala. Bolo to odporné, nikdy by si
nepomyslel, že auto dokáže až takto zraniť. Videl už rôzne nehody, ale táto bola mimoriadne odporná.
Pozatváral stránky a vypil obsah pohára.
„Čo tým sleduješ?“
„Prosím? Ako to myslíš?“
„Tak ako som to povedal. Vyzeráš byť z vyššej vrstvy. Tak prečo?“
„Práve preto. Môj otec mi ukazoval len obchodný, kancelársky, nudný život. Ale raz za rok ma
brával na dovolenky po svete a raz som započula legendu Breaking blue eyes. Zamilovala som sa do
toho rozprávania, a vtedy som si povedala, že aj ja chcem niekedy pocítiť to, čo ten chlapec. A
zaumienila som si, že ich nájdem tak ako on.“
Kamil chvíľku spracovával všetko čo sa k nemu dostalo.
„A kde presne ti ten chlapec povedal o Breaking blue eyes?“
„Bolo to na tomto ostrove. V reštaurácii Septus, kedysi tu bola ako jediná, teraz už to tu vyzerá ako
typické turistické miesto. Ale vtedy, pred 22 rokmi, to tu bolo jedinečné,“ Kamil sa zastavil a pozrel
na Seliu. Potom sa začal smiať. Selia bolo prvé dievča, ktoré stretol a mohol jej porozprávať o legende.
Bol to prvý človek, ktorý mu uveril. Jeho otec ho akurát tak vymlátil. Ale ona ho počúvala.
„Čo sa smeješ? Ten chlapec ...,“
„Som bol ja,“ povedal a začal sa smiať, „to ja som Ti povedal o Breaking blue eyes, a ty si ma teraz
vypátrala, aby som Ti pomohol. Komická náhoda.“
Selia pozerala Kamilovi do očí a nedokázala spracovať to, čo jej povedal. On bol ten chlapec? Ten
chlapec so šibalskými očami a žiarivým úsmevom. Už dávno si naňho nespomenula. Bola to jej
najkrajšia spomienka z dovolenky. Ešte zopárkrát sa vrátila do reštaurácie, ale chlapec tam nebol.
„Kam si zmizol? Bola som tam ešte zopárkrát a už som Ťa tam nevidela.“
„Musel som sa vrátiť domov. Teda môj otec. Ten musel ísť skôr do práce. Dlho som si nespomenul
na to zafúľané dievča, skoro som na teba zabudol.“
Selia sa zasmiala a vypili pohárik do dna.
„Zmenil si sa. Už nemáš strapaté vlasy a šibalské oči. Čím sa živíš?“
Kamil mykol plecami: „Ako kedy. Raz lovím ryby, inokedy vypomáham kamošom s rôznymi
zákazkami. Inokedy si skrátka zoberiem od otca. Rôzne. No ty už tiež nie si to malé zafúľané a oduté
dievčisko. Ale mal by som sa Ti poďakovať, „ povedal, vypil pohár a nalial znova, „vďaka Tebe som
začal s tajomstvami. Ďakujem.“
Kamil sa zobudil a nohy mal v mori. Sadol si a trocha sa zaboril do piesku. Rozhliadol sa okolo seba.
Bol na pláži. Rozmýšľal ako sa sem dostal. Ale hlava ho nepočúvala. Bolela ho a krútila sa. Čo do pekla
včera zase vyvádzal? A ktovie kde skončila Selia. Pamätal si dohodu, sakra, zahrešil, on s ňou má
dohodu. Spolupracujú. Sakra. Načo myslel, keď to uzatváral. Cha, jasné, už nemyslel. Prekliaty
16