Cnie sa vám za školou?
Áno, niekedy áno. Najmä vždy to tak pociťujem na začiatku školského roka, no ale život ide ďalej. Ale teraz chodím do školy ešte aj ja, lebo som začala chodiť na Univerzitu tretieho veku, takže tá škola je stále prítomná. Aj počas pôsobenia sa človek stále musel vzdelávať, rôzne preškoľovanie. Ako sa vyvíjala doba, všeličo sa menilo v školstve, a pretože som pracovala ako zástupkyňa riaditeľa bolo treba študovať. Aj sa mi cnie za školou, ale zase, už tie problémy nech riešia mladší.
Koľko ste mali rokov, keď ste sem nastúpili pracovať?
Keď som sem nastúpila, 37.
A odišli s vami aj ďalší učitelia?
Išli aj iní učitelia do dôchodku vtedy, keď som ja končila. S niektorými sa aj stretávame, čo sme na dôchodku, čiže vytvorili sa tu aj priateľstvá medzi učiteľmi. Ešte stále si telefonujeme, aj sa stretneme. Pekné spomienky mám.
A páči sa vám, keď teraz nepracujete? Máte taký pokojnejší život?
Dá sa povedať, že pokojnejší život, ako som ti spomenula. Mám záhradu, mám veľmi rada kvety
a začala som chodiť na Univerzitu tretieho veku, už tretí rok. No a mám vnúčatá, tak aj tým sa venujem.
Čo by ste chceli zaželať našej škole do budúcnosti?
Chcela by som popriať tejto škole, aby mala aj naďalej múdrych a obetavých učiteľov, rozumných a usilovných žiakov, chápajúcich rodičov. Všetci spolu
v harmónii, aby vytvárali na škole radosť, tvorivosť, pohodu, aby tie výsledky boli čo najlepšie. A každý, kto bol súčasťou tejto školy, či už ako zamestnanec alebo žiak, aby na ňu vždy spomínal s úsmevom na tvári
a s láskou v srdci. Tak ako na ňu spomínam ja.
To je veľmi pekné. Ďakujem za rozhovor a dovidenia.
Artur Halo, 7.A