Interview s pani učiteľkou Kvetkou Holíkovou,
bývalou zástupkyňou ZŠ Mojmírova, Piešťany
Dobrý deň, som Artur Halo zo 7. A. Ako sa dnes máte?
Dnes sa mám dobre. Tešila som sa, že som po dlhšom čase prišla do školy, lebo som tu už dlhšie nebola.
To som rád. Teraz začneme s naším rozhovorom. Koľko rokov ste pracovali v škole?
Celkovo v školstve som pracovala 38 rokov, z toho na tejto škole 24 rokov.
To je dosť veľa. Bavilo vás to?
Áno, práca učiteľky ma vždy bavila. Vždy som mala rada deti, bol to taký môj sen, takže som bola v práci spokojná.
Čím ste chceli byť, keď ste boli malá?
Vždy len pani učiteľkou.
To je veľmi pekné. Nič iné vás nelákalo?
Možno ešte predavačkou kvetín, keď som bola úplne malá. Ale väčšinou učiteľkou.
Zažili ste aj problematických žiakov?
Určite áno. Za tú dobu, čo som učila, za tých 38 rokov, boli rôzne deti. Boli deti, ktorým bolo treba pomôcť, ale vždy sme si vedeli nejako poradiť, aby sme to vyriešili.
Takže ste boli taká otvorená?
Na deti som sa snažila byť vždy dobrá. Ako sa hovorí, že keď sú dobré deti, je dobrý aj pán učiteľ, ale, samozrejme, že život prinášal aj problémy. Ale vždy sa to však vyriešilo. Nemala som nijaký veľký prípad, ani žiadny veľký úraz sa mi nestal, ani nič, takže deti poslúchali. A teraz už len v dobrom spomínam.