Číslo: 3
Prvú som mal učiteľku.
Písala so mnou l... l... lastovičky,
no a potom v zrkadielku
menila ich za prasiatka,
ale občas aj za včeličky
Takto to šlo ďalej,
až prišla stredná škola.
Učitelia strácali nervy,
že nás gymnazistov
puberta poza školu volá.
No aj napriek našej rebélii,
pomáhali nám púťou cez strednú.
Potom priateľsky prežívali s nami,
či nás na vysokú vezmú – nevezmú.
Zobrali ma.
Zrazu noc žil som pre priateľov,
deň pre prednášky,
no vďaka vám – učitelia,
zvládol som to bez prekážky.
Viem.
Často som vás nemal v láske.
Ale čo, poviem to priamo.
Aj som nadával,
keď učiť som sa musel,
alebo som z lenivosti
s prázdnou hlavou pred tabuľou stál.
Teraz však ďakuje vám moje srdce,
aj ruka pár veršov z vďačnosti dá
za to, že dnes nie som váš žiak či študent,
ale som váš kolega.
(Peter Papšo - internet)
Do našej ankety sme zapojili aj tých, ktorých sa to priamo dotýka – niektoré p.učiteľky
si zaspomínali, a našli si čas podeliť sa s nami o svoje spomienky. Tak ako nám... aj im je
veľmi ťažké si spomenúť ...predsa len , čo taký prváčik ? Najviac si pamätá na svoju
školskú tašku , alebo Šlabikár....ale predsa :
Pamätáte sa na svoju prvú učiteľku ( učiteľa )?
Spomínate si aj na nejakú veselú príhodu ?
Čo ste si na nej vážili naj viac ?
Poznáte nejakú pesničku alebo film o učiteľoch ?
Strana 12