Číslo: 3
Slnko, voda a vzduch
Slnko svieti, voda tečie
ktože sa k nám tíško vlečie.
Pozri, vzduch sa vlečie
dobre, že tá voda tečie.
Slnko svieti, vraví vzduch
voda nemá žiadny čuch
- vraví vzduch
a sadol si na lopúch.
Slnko s vodou sa tam hrali
o vzduchu sa rozprávali.
A tak sa vzduch pobral preč
a skončila o ňom reč.
Slnko a vietor
Vietor a Slnko sa raz stretli vysoko nad zemou a začali sa hádať. Vietor vravel, že je silnejší
než Slnko. Slnko sa len usmievalo a povedalo, že je namyslený a pyšný. Ich spor trval celé
týždne. Ani jeden, ani druhý nechcel ustúpiť. Nakoniec pochopili, že musia tento spor
ukončiť. Dohodli sa, že silnejší bude ten, komu sa podarí vyzliecť z kabáta pútnika, ktorého si
vyhliadli. Prvý sa o to pokúsil vietor. Vrhol sa na úbohého, útleho pútnika. Hučal a dul. Zo
všetkých síl sa usiloval strhnúť mužovi kabát z tela. No dosiahol iba to, že pútnik si ešte
tesnejšie pritiahol kabát k telu, aby mu nebola zima. „Nedá sa to“, povedal nahnevaný vietor.
Slnko nevravelo nič, len sa usmievalo. Usmialo sa na pútnika a aj na celú krajinu. Jeho úsmev
pútnika hrial, takže si kabát sám vyzliekol. Pútnikovi bolo čoraz teplejšie. A tak Slnko
vyhralo nad vetrom.
Sandra Kyseľová IV. B.