Číslo: 3
KNIHA BÁJOK
Po farbách duše tu máme ďalšie dielko z literárnej tvorby
žiakov. Tento raz pod názvom KNIHA BÁJOK. Svoje znalosti
z tohto literárneho žánru ste zúročili pod vedením p. uč.
slovenčiny do podoby knižne viazanej publikácie. Tentoraz
obohatené aj o ilustrácie (samozrejme tých, ktorí derú naše
školské lavice).
PAŽRAVÉ VLKY
Na velikánskej lúke sa páslo stádo oviec. Okolo nej sa
vynímal hustý les. Pasúce sa ovečky svojimi zvoncami prilákali
tri pažravé vlky.
Nič netušiaci pastier sladko spal pod košatým stromom.
Hladné vlky rýchlo zistili, že korisť je na dosah. Prikradli sa
k stádu a odniesli si dvanásť tučných oviec. Vo svojej skrýši
ich zúrivo roztrhali a zožrali.
Keď sa rozospatý bača poobzeral okolo seba, hneď
zistil, že je zle. Po stopách opadanej ovčej vlny ľahko našiel
dravcov, ako prežraté chrápu vo svojej skrýši. Utekal do
koliby po flintu a z malej diaľky namieril na vlky. Tie
preľaknuté chceli rýchlo zutekať, no bruchá mali také plné,
že sa nevládali ani pohnúť.
Začali zavýja , no bača s nimi nemal žiadne z ľutovanie.
V posledných chvíľach svojho života si uvedomili, aké boli
hlúpe a nenásytné.
Zuzana Kvietková, 6.D
ZAJAC A DIVIAK
Žilo raz v lese jedno veľké spoločenstvo zvierat. Boli to
rôzne zvieratká, ale všetky sa mali radi a harmonicky spolu
nažívali až do jedného dňa, kedy prišla veľká povodeň.
Zvieratá sa začali plašiť a beha ť po lese sem a tam. Iba
medveď nestratil duchaprítomnosť a všetkým rozkázal, nech
vylezú na vysoké bralo a pre čkajú, kým povodeň prejde. Tak tam
čakali celé dni. Zvieratá už začínali by ť hladné. Medveď navrhol,
aby si zahrali fľašu. Na koho fľaša ukáže, ten bude zožratý.
Medveď roztočil fľašu a tá ukázala na zajaca. Zajac sa celý
začal trias ť. Diviak bol však zajacov dobrý priate ľ, preto
povedal: „Ak chcete zjesť zajaca, musíte najskôr zjesť mňa. " A
tak sa točilo ešte raz. Fľaša však znovu ukázala na zajaca. Ale
diviak hrozitánsky zakvičal a všetkým bolo jasné, že zajac sa
jesť nebude. Roztočili teda fľašu tretíkrát. Fľaša ukázala na
diviaka. Ten celý rozochvený čakal, že sa ho niekto zastane.
Vtom vystúpil zajac a zvolal: „ Tak čo, svinka, dokvíkala si?"
Tak zvieratá utíšili hlad na diviakovi. O niekoľko dní povodeň
prešla a vrátili sa do lesa. Ale bez diviaka.
Miroslav Zigo , 9. B