Číslo: 2
hlavne na veštby o vydaji, venovali sa teda ľúbostnej mágii. Varili halušky, v ktorých boli
zabalené lístočky s mužskými menami, ale aj s možnosťami „neznámy“, „smrť“ a prázdny
papierik. Prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch zvestovala, ako sa bude volať muž
čarujúcej
dievčiny.
Prázdny
lístokznamenal, že si dievka na vydaj
ešte musí počkať. Tiež chodili siať
konope popod okná, kde mali
mládencov, pričom dievky hovorili:
„Ondreju, Ondreju, konope ti seju,
daj mi, Bože, znati, kde ma budú
brati“. Ak vraj konope naozaj vzišlo,
mala sa dievka do roka vydať.
Neskôr sa semeno len „šibalo do
oblokov“ a podľa toho, aké slová
dievky zvnútra počuli ako prvé, mali
sa do roka vydať či nevydať. Na
zistenie povolania budúceho muža slúžilo zas liatie roztaveného olova, prípadne vosku cez
ucho kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Podľa uliateho tvaru si samy, či za pomoci starších
žien, predpovedali nielen zamestnanie budúceho muža, ale aj jeho fyzické črty. Zvyčajne pri
tom odriekali zaklínadlo: „Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho budem
muža mať.“ V tento večer chodievali dievky aj triasť ploty. Vtedy hovorili: "Kývam, kývam
plotom, nikto nevie o tom, len sám Pán Boh z neba, že mi muža treba."
„Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri
oltári stáť.“
„Kaluža, kaluža, daj muža. Vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stánky, len u mňa.“
Verili, že z ktorej strany pri trasení počula dievka brechať psa, na tú stranu dediny sa vydá.
U nás je koniec novembra v znamení Ondrejského jarmoku . Hoci prví trhovníci
rozkladajú svoje stánky už deň vopred, skutočnú atmosféru sme si mohli vychutnať presne na
Ondreja. Udržať sa v školských laviciach až do skončenia vyučka, keď nám blízko školy už
od rána zúrila tá pravá jarmočná atmosféra , bolo pre niektorých veľké utrpenie. Ale stálo zato
vydržať a po obede sme už mohli nasávať tú neopakovateľnú vôňu medovníkov, cukroviniek ,
klobások, či pokochať sa na nádherných výrobkoch zručných remeselníkov.
Toto obdobie si čoraz viac uvedomujeme , že sa blížia
Vianoce
Tieto najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa slávia v mnohých krajinách po
celom svete. Ľudové zvyky a tradície, ktoré sú s nimi
spojené, sa líšia od národa k národu a sú veľmi rozmanité.
Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky naro [