Číslo: 2
A potom príde
31.12 - Silvester .......
Silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roku,
konajúce
sa
v
posledný
deň
roka
Gregoriánskeho kalendára, 31. decembra na
Silvestra. Historicky prvé oslavy nového roku
zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 pred
naším letopočtom, kde ho vítali v polovici
marca, v čase jarnej rovnodennosti a Gréci
začínali písať nový kalendár v deň zimného
slnovratu. Július Cézar v roku 46 pred naším
letopočtom zaviedol nový, tzv. Juliánsky
kalendár, v ktorom rímsky panovník ustanovil 1.
január prvým dňom nového roka.
Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii
zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj
symbolický význam. Pápež Silvester I. vládol v
čase,
kedy
skončil
vek
divokého
prenasledovania kresťanov a začal sa nový vek.
V stredoveku považovali oslavy prichádzajúceho roku za pohanský zvyk, preto oslavy
1. januára v roku 567 náboženskí hodnostári zrušili. Zatiaľ posledná zmena kalendára nastala
v roku 1567.
Silvestrovské zvyky
Poslednému dňu v roku sa kedysi hovorilo aj „starý rok“ alebo „babí deň. Na Silvestra
chodili po dedine tzv. kurine baby, teda dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným
vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom.
Ženy túto slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúco roku dobre znášali
vajcia.
Na oplátku za slamu dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba,
koláčov či pálenky. Aj starý zvyk
chodenia tzv. ometačiek sa
väčšinou dodržiaval na dedinách,
ale postupne zanikol. Ometačky
boli chudobné ženy, ktoré chodili
pred koncom roka symbolicky
vymetať platne na pieckach, aby
po celý rok dobre horeli. V
minulosti sa v podvečer na
Silvestra schádzali veriaci v
kostole, aby sa na svätej omši
poďakovali Bohu za uplynulý rok.
Večer sa zvyčajne konala veselica.
Strana 15