Číslo: 2
kňazská. Mládež po večeri chodila z horného konca dediny na dolný koniec, spievalo sa a to
trvalo do dvanástej. Potom sa išlo na polnočnú omšu. Na Orave sa dokonca na Štefana
chodilo s dreveným hadom podľa biblického príbehu vyhnania Adama z raja. Kňazská
koleda trvala od Štefana až po Troch kráľov, kňaz chodil po domoch a na dvere napísal
GMB, teda Gašpar, Melichar, Baltazár, a aktuálny rok. Svätil sa dom proti démonom a
znamenal akúsi ochranu a požehnanie pre dom a všetkých, ktorí v ňom bývajú. Je vianočný
stromček len kresťanským symbolom? Už starí Slovania zdobili svoje príbytky, ale
používali len čečinu, respektíve vetvičky z ihličnatých stromov. Toto prešlo aj do
kresťanstva. U nás sa ozdobené
vianočné stromčeky rozšírili až v
devätnástom storočí a vešali sa na
drevenú
hradu.
Zdobili
sa
slamenými ozdobami, sušeným
ovocím.
Z
predkresťanského
obdobia sa zachoval ešte jeden
krásny zvyk. Keď sa zberala úroda,
tak sa ďakovalo bohu. Veľkňaz
upiekol veľký okrúhly koláč. Pri
soche boha Perúna ho zodvihol,
zakryl si ním tvár a spýtal sa ľudí:
Vidíte ma? A oni odpovedali: Nevidíme. A on na to: Bodaj by ste ma nevideli ani o rok.
Bolo to vlastne želanie bohatej úrody aj o rok. No ešte začiatkom dvadsiateho storočia bol v
niektorých lokalitách Slovenska súčasťou štedrovečernej večere úkon, že gazda zobral koláč
a opýtal sa: A či ma vidíte?
Oplátky
Tie sú súčasťou stredoveku. Symbolizujú to, že kresťania pristupujú k eucharistii, svätému
prijímaniu, telo Ježiša Krista predstavuje oplátka, ktorá sa je s medom a cesnakom. Med je
symbol hojnosti, lásky. Medom sa na Štedrý večer robili krížiky dievčatám, aby boli krásne,
a deťom, aby boli dobré. Cesnak je
prírodné antibiotikum a má svoju
prirodzenú arómu a jedol sa ako
ochrana proti démonom a upírom.
Je to jeden z krásnych zvykov,
ktorý sme našli ešte aj v
predkresťanskom období a pretrval
dodnes, hoci dnes už ľudia možno
ani netušia, prečo sa to jedáva.
Voľakedy, asi od druhej polovice
devätnásteho storočia, mali výsadu
piecť tieto oplátky učitelia. Celý
december sa piekli a roznášali do
rodín.
Strana 12