Číslo:2
ktoré svojim obsahom síce nesúvisia priamo s Vianocami, ale určite patria do tohto vydania.
Ale veď posúďte sami :
DVA SMREKY
Pred horárňou rástli dva smreky. Horár sa
o nich staral rovnako, ale jeden z nich bol
krásny,
veľký
a ten
druhý
vysušený,
nesúmerný, jednoducho škaredý.
Záhadou bolo to, že pod škaredým
smrekom rástlo vždy plno húb a kvetov a pod
krásnym bola vždy len tma a chlad. Horár
často premýš ľal nad tým, že rastú veľmi blízko
seba a tak jeden z nich vyrúbe. Krásny smrek
sa vysmieval tomu druhému: „Onedlho sa tvoj
čas končí, budem sám a všetko, čo patrí tebe,
bude moje.“ Škaredý smrek mu len skromne
odpovedal, že všetko, čo sa má stať sa stane.
Horár nemal pokoj a stále sa nevedel
rozhodnúť, ktorý z tých dvoch vyrúbe.
Nakoniec sa rozhodol a vyrúbal krásny smrek.
Škaredý zostal nedotknutý. Po istom čase začal prekvitať, čečina mu zozelenela
a zvierat bolo pri ňom ešte viac.
Preto si musíme zapamätať, že nie vždy je dobré, milé a užitočné to, čo
je krásne.
Ponaučenie: Never tomu, čo vidíš, ale tomu, čo cítiš.
Matúš Bodnár, 9.D
IHLIČNAN A JABLOŇ
Neďaleko seba rástli ihličnatý a listnatý strom. Listnatý strom sa neustále pýšil
svojou nádhernou korunou so sýtozelenými listami s malými ružovými kvietkami.
Ihličnatý strom závidel druhému stromu jeho krásu, najmä, keď on mal iba
obyčajné pichľavé ihličie.
Prešla jar i leto a listnatému stromu sa drobné kvietočky zmenili na
jablká. Ihličnatý strom zamrzelo, keď videl, aký úžitok má jabloň pre ľudí.
Jabloň sa stále tešila pozornosti ľudí a tiež detí, ktoré zbierali jej dozlata
sfarbené listy. A ihličnan bol čím ďalej tým viac smutnejší.
Ako sa však blížila zima, jabloni začalo ubúdať na kráse a postupne
stratila všetky listy. Jej pýcha sa zmenila na sebaľútosť. Napadol prvý sneh
a ľudia ozdobili ihličnan nádhernými ligotavými ozdobami. Neustále mu venovali
pozornosť a každú chvíľu na ňom rozsvecovali blikajúce svetielka. Ihličnatý
Strana 24