Číslo: 3
ROZŠÍRENIE VEDOMOSTÍ NEZAŠKODÍ
Prvý jarný deň sa za čias našich predkov Slovanov slávil pravidelne každý rok. V dnešnej
dobe si ho pripomínajú hlavne romantici, ktorým
v zime chýbali kvitnúce kvety, zelená tráva, dlhé
slnečné dni. Práve v tomto období dochádza k
tomu, že dni a noci sú rovnako dlhé.
Rovnodennosť, alebo prvý jarný deň, sa
oslavoval vynášaním Moreny. Morena, alebo
Mora, Morana, Kyselica, Smrť, bola slovanská bohyňa smrti. Bola zosobnením zimy, takže
na jar jej vláda končila. Jej koniec predstavovala bábka zo slamy oblečená do starých handier.
Tak ako naši predkovia, aj niektorí súčasníci ju vodia po meste, resp. dedine, či lese a
spievajú rôzne piesne. Nakoniec dôjdu k rieke, kde slamenú bábku, ktorá má mimo iné
predstavovať aj škaredú ženu, zapália. Keď horí jasným plameňom, tak ju hodia do vody.
Niekde sa uvádza, že by to malo byť zo skaly, alebo z mosta. Dievčatá niekedy za ňou utekajú
a nadávajú jej. Takto si zariadia, že jar príde.
Je veľká škoda, že v dnešnej "modernej"
dobe nemyslíme na oslavu prírody a jej
ročných období, tak ako v minulosti naši
predkovia.
„Morena, Morena, obi si kolená.
Prichystáme ťa, odejeme ťa,
zapálime ťa, zhodíme ťa.
Vo vode ťa utopíme,
takto ťa odprevadíme.
Nech rozkvitne zelený háj
a nech príde krásna jar.“
Príchod jari
Čo to, čo to, čo sa deje?
Slniečko sa na nás smeje.
Snežienky rozkvitli,
Vtáci sa smejú,
Mušky si na slnku
Krídelká hrejú.
Strana 3