Číslo: 3
Deň učiteľov
Ďalší z tých nudných školských dní.
Hoc sa škola žiakmi hýri,
vždy sme tu my žiaci, a ste tu vy.
Jeden deň v roku chceme venovať aj Vám.
Za vaše úsilie a hojenie rán,
ktoré nám uštedrila škola.
Každé ráno nás k sebe volá, no my sa správame,
akoby nás jedom otrávila znova.
Je to tak ?
Táto budova je len stavba,
vy ju robíte školou.
Ste nám priatelia, ste nám rodinou druhou.
Vďaka Vám dnes môžem napísať túto báseň,
ktorá je chabým poďakovaním, za vašu snahu,
za tú vášeň, s ktorou ste nám všetko vysvetľovali
a aj keď sme Vás nepočúvali.
Stále ste boli ochotní
vysvetliť nám to do bodky.
Ste naši učitelia.
Často terčom vtipov a urážok.
Ale je to len naša hlúposť,
ktorá nám vraví : ešte krok.
A keď niečo vyvedieme,
vždy ste tu, vždy to napravíme
spolu.
Žiak a učiteľ, ruka v ruke.
My sme bez Vás len deti,
a škola bez Vás len budova.
Preto, ak sa tá tradícia zachová
a bude tu jeden deň,
ktorý bude patriť Vám len,
dovtedy budem písať básne o Vás
ako o vzoroch toho, čím môžeme byť.
Ukážkou toho, čo kto z Vás z nás vychoval.
Hanbu Vám nespravíme.
Tak poďme spolu ďalej.
Kým sme žiaci, je tu nádej,
že nás niečo naučíte.
Nebojte sa, ukážte nám cestu,
a my sa nestratíme.
Strana 13