Pamäť
a všetko o nej
Ako si zapamätávame
Vedci hovoria o troch druhoch pamäti.
Prvá, zmyslová, registruje počuté, dotknuté, uvidené vnemy bez toho, aby sa zapojilo naše
vedomie. Zapamätávame si ich krátko, najviac na niekoľko sekúnd. Vedci pripúšťajú, že
v podstate si náš mozog aj tieto letmé informácie niekde zapisuje. Občas si ich vybavujeme pod
vplyvom rozličných podnetov, napríklad v sne.
Druhý druh pamäti, krátkodobú pamäť, používame v každodennom živote. Napríklad v programe
zistíme, kedy začnú vysielať obľúbený seriál. Keď nám táto informácia prestane byť potrebná,
jednoducho ju z pamäti "vyhodíme“.
Dlhodobá pamäť je niečo, čo si môžeme cvičiť a mali by sme sa o ňu starať. Jej kapacita je
takmer neobmedzená. Informácie, ktoré považujeme za dôležité, si vyberieme z dočasnej
krátkodobej pamäte, usporiadame ich, zatriedime a odošleme do dlhodobej pamäte. Celá táto
operácia živo pripomína triedenie a zapamätávanie údajov v počítači.
Problémy s pamäťou
Prečo sa tak často sťažujeme na zlú pamäť? Je to z niekoľkých dôvodov.
Zabúdame pod vplyvom stresu, roztržitosti či nudy. Zvyčajne svojej pamäti
jednoducho nepomáhame. Pozeráme sa, ale nevidíme. Počúvame, ale
nepočujeme. Myšlienky nám bežia rýchlejšie ako záplava slov učiteľa. Zdá sa
nám, že máme dosť času a necháme sa unášať niekam ďaleko. A to tým
radšej, čím menej je zaujímavá forma podávania informácií. Naviac, veľmi
zriedkavo si zapamätávame informácie "v čistom stave“. Zväčša k nim
pridáme niečo "od seba“. Odtiaľ sa berú naše výroky na hodine literatúry,
ktorými šokujeme učiteľa a ešte ho aj presviedčame, že len opakujeme jeho vlastné slová. Aby
sme sa mohli popýšiť vynikajúcou pamäťou, musíme aktívne a vedome využívať dva dary:
predstavivosť a schopnosť spájať (asociáciu).
Predstavivosť je schopnosť predstaviť si situácie, ľudí, udalosti a podobne v podobe obrazov.
Takto zapamätaná informácia sa potom ľahko vybavuje (väčšina ľudí má zrakovú pamäť).
A potom stačí šťuknúť na ikonu "predstav si“. S predstavivosťou je to ako s ohnivkami reťaze:
jedno nasleduje po druhom. Akýsi fakt (situácia) vyvolá ďalší, až vznikne zrozumiteľný celok.
Napríklad slohová práca.