Fašiangy
EŠTE NEDÁVNO sme vás v našom časopise zoznamovali s pani Zimou a už je tu čas , aby
sme sa zoznámili s obdobím , ktoré nám približuje JAR .
Sú tu FAŠIANGY , dni plné veselia , zábavy a smiechu .... Viete , že tieto sviatky sme u nás
poznali už pred viac ako 1000 rokmi ? Už vtedy sa naši predkovia spevom a tancom lúčili so
zimou .
Fašiangy trvali niekoľko týždňov , ale nemali presne stanovený dátum . Súviseli s jarnou
rovnodennosťou a mesačnými fázami .
Fašiangy od nepamäti patrili medzi kultúrne obdobie slovenského národa , spojené rôznymi
poverami , hrami
a zábavami . Naše územie je charakteristické tým , že sa počas fašiangového obdobia konajú
plesy , karnevaly a rôzne zábavné hry . Aktérmi týchto fašiangových radovánok sú zväčša
mladí ľudia , ale zúčastňujú sa ich aj starší . Medzi neodmysliteľnú doménu fašiangového
obdobia patrí pečenie kysnutých šišiek a topenie kryštálového cukru na karamel.
V dávnejšej dobe sa na fašiangových zábavách pražila praženica , na ktorú bola pozvaná celá
dedina .
Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievky ale aj starších na
fašiangovú zábavu . Pritom nezabudli po dedine vyzametať vajíčka z kurínov a potiahli aj
nejakú slaninu . Po príprave tejto pochúťky, ktorú väčšinou pripravovala richtárka , sa začala
zábava , na ktorej nechýbali ani pečené šišky a pražený
karamel .
Po všetkých dedinách , mestách , ba aj po šľachtických sídlach sa voľakedy ozývalo : ,,
FAŠIANGY , TURÍCE ,
VEĽKÁ NOC PRÍDE ...
Bol to čas radostného oddychu – obrobené polia spali pod bielou snehovou perinou a čakali
na jarnú sejbu . Čas venovaný práci na poli sa mohol využiť inak – na veselú zábavu . Ľudia
akoby pociťovali potrebu poriadne sa zabaviť a najesť . Azda aj preto , že hneď po fašiangoch
nasleduje štyridsaťdňový pôst , ktorý začína Popolcovou stredou . Tú na mnohých miestach
Slovenska volajú aj Škaredá streda .
No vráťme sa späť k hodovaniu a zábave . Muzikanti vyhrávali celé dni a noci , stoly sa
prehýbali pod množstvom pečeného mäsa , horami klobás , naširoko rozvoniavala huspenina ,
nosy šteklila vôňa šišiek
a pampúšikov .
No nielen plné stoly lákali ľudí z príbytkov. Po dedinách chodili veselé skupiny mládencov
s muzikou , navštevovali domy v rozličných , najčastejšie veselých maskách . Domáci ich
obdarovali slaninou , údeným mäsom , klobásou , vajíčkami .
Ako vyzeral takýto sprievod ? Určite v ňom nechýbali muzikanti , chlapci v kožuchoch
naruby , maska turoňa , ale najmä slameník . Ten mal nohavice i košeľu vypchaté slamou ,
alebo mal zo slamy vyrobenú sukňu na páse i na krku . Obecenstvo zabával svojou
nešikovnosťou , ustavične padal , šmýkal sa a snažil sa so sebou stiahnuť na zem i divákov .
Fašiangy sa končili poslednou trojdňovou zábavou , ktorá sa začínala v nedeľu a končila sa až
na Popolcovú čiže Škaredú stredu . Po polnoci všetci zabávajúci sa pochovali basu , pretože
nastalo dlhé , už spomínané , obdobie bez zábav , tancovačiek , svadieb – obdobie pôstu .
Gazdiné vtedy poriadne vyumývali všetok riad , aby v ňom neostalo ani stopy po masti , lebo
odteraz sa mohlo variť len na masle a oleji .
Iný kraj - iný mrav . Toto platí aj o Fašiangoch . Zaujali nás aj odlišné zvyky v obci Veľké
Orvište , veď posúďte sami ...