Hoci aj próza, ako táto -
Spomienky : Biele stopy
Podaj mi tvoju formičku a ja ti spravím koláčikov päť,
potom sa posadíme do piesku a budeme ich spolu pekne
jesť. S ústami plnými od piesku zaspievame si pesničku, čo
učili nás včera ocko s mamičkou......
Potom sa vyštveráš na lavičku. Ak sa nebojíš, sadneš si mi
na plecia, zahráme sa na koníkov a keď nás všetko omrzí,
kopneme loptu do oblokov. Keď zotmie sa a tma nás
zakryje, posadíme sa na chodník a spočítame hviezdičky na
oblohe. Na prstoch to nespravil ešte nik.
Keď zotmie sa a mama zavolá nás umyť sa a spať, na
schovku sa zahráme v pivniciach, bubákov nikto nemusí sa
báť.
Špinaví, unavení z útekov, no na tvárach so šťastným
úsmevom celkom oddáme sa detským snom.
Poď so mnou lietať, vystrájať, naháňať mačky po dvore. Čas
detstva stratený je na veky...
Vráťme si aspoň svet v jeho prostote.
Dám ti božtek na líčko, musíš pekne spať.
Ak budeš snívať máličko, uvidíš zlatý hrad.
Princezná s ružami vo vlasoch hojdá sa niekde v oblakoch a biele stopy v modrom snehu....
Škoda, že zgumoval ich čas.
LJ
15