Číslo: 2
Z NAŠEJ JARNEJ
TVORBY :
KVET
Znenazdania na svitaní
rozvil sa nám kvet.
Taký krásny, že už ani
slova na to niet.
Kde sa len tie farby vzali ?
Vari to v tej hrude spali?
Kde sa vzali, tu sa vzali.
SNEŽIENKA
Či si biela, nežná,
Snežienočka snežná.
Veď ja by som nevedela
inakšia byť ako biela.
Narodila som sa ako biela,
ešte v snehu, skoro celá.
VČIELKA
Ľudia, to vám bola zrážka!
Zrazila sa s včielkou vážka.
Tak sa tuho zrazili, až sa skoro zabili.
Včielka kvôli nehode, topila sa vo vode.
Stará jelša čo tam stála,
tá sa nad ňou zľutovala.
Spustila jej dolu list.
Včielka v ňom ako v člnku,
doplávala zasa k slnku.
Strana 3