Čo je to mier?
Mier. Ten mier, čo mizne ako voda z vysychajúceho jazera. Je ho stále menej a všetko sa
vyostruje stále viac. Prečo? Prečo horiace veže, týčiace sa k nebesiam, prečo ničivé výbuchy
v srdciach miest? Je to len čistá nenávisť, chamtivosť..? Už dávno zmizli zástupy vojakov
v priekopách... Dnes už len ohnivé hríby trhajú naše duše. Čo pre to urobiť? Stačí len
neúnavne hľadať starca s bradou v púšťach Ázie? Nedá sa všetko vyriešiť len mierom?
Všetko sa dá, no každý človek by si musel zobrať k srdcu aspoň jedno predsavzatie – mier.
Lebo často býva realita iná ako pravda. No a ľudia milujú pravdu, no v skutočnosti však chcú
veriť, že to, čo milujú, je pravda.
Myslím, teda som
Cogito, ergo sum. Myslím, teda som. Premýšľam, uvažujem
a myslím. Vlastne aj táto úvaha vznikla na uvažovaní. Určite si
všetci položia tú istú otázku: Naozaj všetci myslia? Áno, každý.
Každý vyjadruje svoj vlastný subjektívny názor na problém,
udalosť. Tak ako niekto uvažuje o našich pracovitých dlaniach,
iný vyzve spolužiakov aby sa zamysleli nad znečisťovaním, ja
uvažujem o uvažovaní. Je to naozaj také jednoduché ako sa zdá?
Nie... Uvažovať znamená pochopiť. A ako povedal Tolstoj:
„Najhoršie je tváriť sa, že chápeme, čo nechápeme.“ Myslenie,
uvažovanie, pochopenie – čo to vlastne je? Je to len jedna
z prirodzených každodenných vecí. Uvažuje aj najväčší hlupák,
aj najmúdrejší človek. Listuje v mysli ako v hrubej encyklopédii
a keď nenájde hľadané heslo, utvorí si svoj vlastný názor. Názor,
ktorý je odlišný ako odtlačky prstov... Myslím, teda som. Má tento výrok vôbec pravdu?
Jedinečnú... Myslíme, keď sa hádame a rozprávame, myslíme, keď sa rozhodujeme. Práve
pomocou uvažovania hľadáme zmysel života, rodiny a priateľov. Preto by sme sa mali každý
zamyslieť nad tým, či naozaj myslíme na všetkých... Uvažovanie – to je skutočná veda. Preto
sa musíme mnoho učiť, aby sme spoznali, že málo vieme.
Nereálna realita?
Šialenstvo, hystéria, ošiaľ a honba za svojím cieľom. To všetko dnes hýbe našim svetom.
Čo všetko sú schopní ľudia spraviť, len aby dostali dva milióny, vyhrali spevácku súťaž, stali
sa hviezdou, študovali na Broadway. To všetko je dnes okolo nás – masové šialenstvo. Je to
tak potrebné? Stačí kúsok zdravého rozumu a už sa neprihlásite do speváckej súťaže, keď
neviete spievať. Nepôjdete tancovať na parket, keď vážite sto kilo. V tomto prípade je
i sebavedomie zlá vlastnosť. Prehnané sebavedomie. Naozaj je tu čas reality show? Je reálne,
keď sa ľudia, ktorí sa len pretvarujú, dostanú na vrchol svojich túžob? Vyhrá chamtivec
s podradnou tvárou alebo skromný človek, ktorý je vždy sám sebou?
Sirius