Číslo: 2
Aj vám lezie na nervy počúvať z každej
strany , aké je dôležité učiť sa ?
Že je to jedna veľká pravda, to sa vám pokúsime dokázať týmto
zaujímavým príspevkom.
Určite sa pamätáte na dve zaujímavé osôbky, ktoré tvorili školský
časopis pred dvoma rokmi. Ak ste si spomenuli na Miriam a Veroniku ,
trafili ste do čierneho. Napriek tomu, že zdrhli zo základky už z 8.
ročníka, stále sme s nimi v kontakte. S Miriam teraz len prostredníctvom internetu, pretože je
vzdialená od svojho rodiska stovky kilometrov. Prečo ??? Čítajte ďalej....Keďže jej
rozprávanie sa nám zdalo zaujímavé , poprosili sme ju, či by niečo nenapísala aj pre vás. A tu
je jej reakcia :
A ste mi dali - úlohu po slovensky písať! V škole píšeme na nemčine toľko slohoviek, že
to zrazu šlo kus pomalšie v tom našom jazyku :-)
Pre odchod z našej školy som sa rozhodla o trošku skôr a zdrhla som už po ôsmich rokoch, čo
som musím priznať rýchlo aj oľutovala, keďže zo začiatku som z mojej strednej školy nemala
najlepší pocit... Najprv sa zdalo, že nebudeme najlepší kolektív, ale to sa veľmi rýchlo
zmenilo a čoskoro sme na systém školy mohli nadávať spoločne :-) No aj na ten sme si všetci
zvykli a cez to všetko som bola zrazu rada, že som sa rozhodla pre Evanjelické gymnázium
v Banskej Bystrici, nemecko-slovenská bilingválna sekcia. No a keďže sa mi to s tou
nemčinou zapáčilo ešte viac, po získaní štipendia som na jeden školský rok odletela
s medzinárodnou výmennou organizáciu AFS do Nemecka. Celé leto som čakala, kde budem
mať svoju hostiteľskú rodinu, kde
budem vlastne bývať a navštevovať
školu. Len päť dní pred mojim
odchodom som konečne dostala e-mail
od mojej hostiteľskej sestry, v ktorom
mi na moju radosť oznámila, že práve
jej rodina sa rozhodla pozvať ma na
jeden školský rok do zahraničia. Ani
neviem, na čo som myslela pred
odchodom, skôr som nechápala, prečo
nie som nervózna aj z niečoho iného,
okrem otázky ako zbaliť všetky tie
veci... Z Prahy nás letelo spolu
jedenásť študentov zo Slovenska a Čiech, kde sme zažili prvú úsmevnú príhodu, keď sme
desať minút pred odletom lietadla zistili, že
miesto odletu sa zmenilo a my čakáme na
úplne nesprávnej strane :-) Aj keď som bola
trošku smutná, lebo desať mesiacov je dosť
dlhá doba, po príchode do Frankfurtu to skôr
vystriedala zvedavosť.
Teraz po troch mesiacoch v malom mestečku
Mosbach ( Baden-Württenberg ) musím
povedať, že doteraz všetko vyšlo podľa
mojich predstáv. S mojou hostiteľskou
Strana 12