-
Ráno sme vstávali o 7:15 a bola tam taká veľká zima , lebo nám fúkalo cez okná .
Ledva sme vstali .
- Mali sme ďalšiu disciplínu , s takými naťahovacími strunami . Ale keď sme skončili ,
to bola svalovka ... Vtedy sme boli aj riadne hladné a spali sme už o pol deviatej .
- Čo sa týka jedla , bolo veľmi dobré . V stredu som už vedel , čo nás čaká . Rozcvička
raňajky , tréning , obed a zasa tréning . Večer sme mali zase trest a deň zasa prešiel
ako voda .
- V mojej triede sa mi veľmi páči . Máme dobrých učiteľov aj trénerov . Zvykol som si
už aj na nových spolužiakov . Mám veľa kamarátov . Veľmi sa mi páčia tréningy ,
lebo sa môžem vybehať a vytrénovať na preteky .
- A ešte keď sme mali preteky , tak sa išli Maďari kúpať do potoka . Jeden tam stratil
okuliare , ale ich našiel .
- V Brezne ma čakala mamina a išli sme domov . Doma som porozprávala , čo som
prežila a nakoniec som zaspala od únavy .
- Nebolo fér , že sme museli pretekať so šiestačkami .
- Vedľa nás , čiže z ľavej strany boli ................. Vždy cez noc , keď sme chceli spať ,
búchali , trieskali a všetko možné robili . Na pravej strane boli tréneri : Korálka a
Snopko . Mám ja ale na nich šťastie . Však to sami vidíte .
- Zišli sme sa pred školou , odkiaľ nás autobus odviezol na chatu ,,Drotár“
v prekrásnom prostredí medzi Hroncom a Osrblím . Nikto z nás nevedel čo také
sústredenie obnáša .
- Po tréningu bol oddych , po oddychu večera a po večeri samozrejme trest ...
- Okolie chaty bolo nádherné , pretože už bola jeseň a všetko bolo krásne sfarbené .
- V stredu sme mali opäť náročný deň . Po obede prišla pani učiteľka s trénerkou .
- Vo štvrtok to bolo najhoršie , lebo sme mali tréning na schodoch a poriadne som sa
zapotila .
No nie všetci z triedy mali to šťastie zúčastniť sa prvého sústredenia . Smolu mala Ester,
ktorá tesne pred odchodom ochorela . A čo robila , no samozrejme musela chodiť do
školy!
AKO SOM BOLA NA VYUČOVANIE V MOJEJ
BÝVALEJ TRIEDE ...
Moja trieda je športová a tak sme šli na týždenné sústredenie do Hronca . Veľmi som
sa tešila, ale predčasne . Týždeň pred tým som ochorela a doktorka mi zakázala cvičiť . Tak
som nastúpila na vyučovanie do V.C triedy . Bola som aj celkom rada , lebo to boli moji
spolužiaci z prvého stupňa . Poklebetila som si s kamarátkami , boli sme spolu v meste . Mala
som aj takú výhodu , že ma ani neskúšali , lebo som nebola zapísaná v klasifikačnom . Ten
týždeň prešiel rýchlo a zase som vo svojej triede a píšem písomky !
Tak to boli zážitky tých , ktorí zažili svoje prvé atletické sústredenie . V budúcom vydaní
vám ponúkneme výpovede tých , ktorí to zažili možno posledný krát v živote – našich
deviatakov , ak budú ochotní o tom niečo napísať !!!