Školský časopis DVOJKA | Page 22

AKO AKO NAMOTALI SME SIEDMAKOV ... K napísaniu tohto článku ma dotlačila jedna z redaktoriek. A to preto, keď sa píše nejaký rozhovor, vždy im prízvukujem , aby sa spýtali na humorné situácie . Teraz sa mi to vrátilo ako bumerang . Že prečo nenapíšem niečo vtipné zo života šp. tried aj ja. Tak s týmto nemám žiadny problém , pretože popri tej tréningovej drine je humor akýmsi okorenením alebo balzamom ,či pre niektorých ,, cenou za prežitie“. Tých zážitkov za tie roky je strašne veľa . Ale v mojej mysli rezonuje ten najčerstvejší unikát , ktorý v úvode vyzeral celkom nevinne a nikto nepredpokladal ako sa to bude vyvíjať. Ale čo už ? Keď ide , tak ide ! Siedma D je známa svojou hyperaktivitou . Ale veď sú šp. trieda , tak sa niet čo čudovať. Aj keď to niekedy dosť preženú ! / Vyučujúci by vedeli porozprávať , aký meter na nich platí. A že píšem akurát o nich? Samozrejme , že sa táto príhoda stala v ich triede a tak trochu sa teším na naše prvé stretnutie po vyjdení tohto čísla . Nebudem spomínať konkrétne mená , to by som to mala potom asi troška ťažšie ale ...veď oni sa spoznajú ! Aby som vás dostala do obrazu o čo ide, trocha teórie . Zameranie v šp. triedach prvé dva roky vychádza zo všestrannosti – jednoducho povedané , všetci robia všetko. Na začiatku 7. roč. už dochádza k širšej špecializácii . Niekto je na krátke , niekto na dlhé behy ,iný ďaleko skočí , či hodí . Tým smerom sa pomaličky potom uberá . Takže ten rok je akýmsi prelomovým a všetci čakajú do akej skupiny pôjdu . Tí tohtoroční boli tak nehorázne zvedaví a nedočkaví , že nám s tým už aj liezli na nervy . Tak sme im jeden pekný slnečný deň urobili radosť . Kým sa rozcvičovali a pripravovali na hlavnú časť tréningu , rozdelili sme si ich , ale keď som ich išla čítať , kto kde patrí , kolega mi nenápadne pošepol , aby som ich prečítala opačne . Keďže mne netreba niečo vravieť dvakrát , s kamennou tvárou som tie mená prečítala . A myslím , že som podala dosť dobrý herecký výkon . Samozrejme dostali logické vysvetlenie . Vrhači a skokani , keďže im práve táto bežecká zložka chýba , budú pol roka behať do odpadnutia a opačne , bežci veľa skákať a posilovať . Musím priznať , že nás stálo veľa námahy , aby sme pri pohľade na tie užasnuté tváre nevybuchli smiechom . No vyzeralo to , že oni nám naozaj uverili , tak sme sa rozhodli hrať tú hru ďalej . Dúfali sme , že sa aspoň niekto zasmeje , alebo bude pochybovať , no nič ... Možno aj niekto tušil zradu , ale bál sa prehovoriť . Keď si predstavím to utrpenie pre niektorých behať po Laznej a vôbec nevládať , alebo dvíhať činky, s ktorými by mnohí ani nepohli , vždy sa pousmejem .Museli sa naozaj cítiť zle a veru o chvíľu im to bolo možné vyčítať z tvárí . Vrhači a skokani totiž hneď na úvod dostali o päť kôl navyše oproti bežcom . A oni stále nič . Hoci hundrajúc , predsa len išli . / Čo nás tiež prekvapilo ./ No potom nám predsa len prišlo niektorých ľúto , keďže vyzerali ako pred infarktom , tak sme sa začali smiať. No to sme netušili , že to najlepšie ešte len príde ! Hoci sme sa im snažili vysvetliť , že sme ich oklamali , práve teraz nám väčšina neverila .Niektorým to síce už došlo a boli hrdinovia , že nám neverili , ale skutky neklamali .