Na škole sa kradne. Už len táto prvá veta vás zarazí svojou ráznosťou. Bohužiaľ je to
naozaj tak. Je to snáď náhoda, že tento týždeň zmizli už 4 páry topánok?
A to nielen tento týždeň. Na školu už po druh krát zavítali policajti.
Zlodej musel ísť naisto a musel to urobiť v nestráženej chvíli. Ale otázka je kedy? Cez
prestávku? Možné to je. Lenže kde by zlodej skryl lup? Pod bundu? „Nemožné!“,
hovoríte si.
Ale čo už teraz nie je možné? Samozrejme je nepravdepodobné, že by si zlodej ukryl
niekoľko párov topánok pod sveter. Možno sú to dvaja alebo traja kumpáni, ktorí sa
dohodnú.
Možno si zobrali tašky z telesnej a potom by vôbec neboli podozriví. Stačilo by povedať,
že si telesnú berú oprať domov, potom topánky predajú alebo si ich nechajú/ čo asi nie
je pravdepodobné/. Lenže najdôležitejšia otázka je : KTO JE ZLODEJ?
Paradoxom ostáva aj fakt , že skrinky na odkladanie obuvi sú nie vždy v takom stave ,
v akom by mali byť – čiže zamknuté .
Toto nie je jediná udalosť, ktorá stojí za pozornosť. Hovorí vám niečo pojem
„haluška“? Ani mne nehovoril, až do chvíle, čo sa na škole opäť objavila polícia
a v školskej jedálni sme mali prednášku o nebezpečenstvách tejto „nevinnej“ hry. Ide
o to, že dotyčný si privodí stav bezvedomia. Praktizuje sa to na ulici, ale aj v škole.
Chceme sa učiť, alebo si navzájom ubližovať a kradnúť???
Robo
NEVERÍTE ?
Takto vyzerali skrinky jedno pondelkové poobedie .......