Číslo: 2
Hradu Ogrodzieniec bol
založený za vlády Kazimíra
Veľkého
ako
jedna
z pevností,
chrániacich
juhozápadnej
hranici
poľského štátu na pomedzí
vtedy českého Sliezska.
Kráľ Kazimír ho doživotne
zveril zemskému maršálka
Przedborowi z Brzezie.
Przedbor poškodený (snáď
iz väčšej časti drevený) hrad
prestaval. Po jeho smrti sa
hrad vrátil do rúk panovníka
a roku 1386 ho kráľ
Vladislav Jagello už dedične
dal kráľovskému čašník
Włodkowi z Charbinowic erbu Sulima. Počas nasledujúceho storočia jeho potomkovia hrad
opäť
prestavali
a
rozšírili.
Roku 1470 kúpili hrad is okolím bohatí krakovskí mešťania Imbram a Petr Salomonovi, po
nich sa vystriedalo niekoľko ďalších majiteľov. Od roku 1523 hrad vlastnil krakovský
purkgróf a župan Jan Boner. Potom, čo jeho syn Seweryn prestaval pre kráľa krakovský
Wawel, rozhodol sa aj pre seba postaviť dôstojnú rezidenciu. Zo svojich početných statkov si
vybral práve Ogrodziniec a prestaval ho na okázalú renesančné rezidencii. V stavbe
pokračoval jeho syn Stanislav, posledný Boner na hrade, aj ďalší majitelia.
Roku 1587 hrad ztečí obsadili rakúske vojská arcivojvodu Maximiliána, ktorá ustupovala po
neúspešnom obliehaní Krakova. Tridsaťročnú vojnu hrad prežil bez škôd, zato za švédskeho
vpádu roku 1655 bol znovu obsadený, škody však neboli príliš veľké. Bodku za aktívnym
životom hradu predstavoval až požiar založený roku 1702 švédskymi vojskami. Hrad už
nebol obnovený a pomaly sa menil na zrúcaninu. Ešte v roku 1784 bolo niekoľko miestností
obývateľných,
definitívne
bol
hrad
opustený
roku
1810.
Medzi svetovými vojnami boli pozemky s pozostatkami hradu vykúpené a v rokoch 1947-73
boli
zrúcaniny
zabezpečené
a
sprístupnené
turistom.
Strana 10