Číslo: 1
Jedinou stopou po Peruggiovi bol odtlačok prsta, ktorý
zanechal na ochrannom skle obrazu. Sklenej tabule sa zbavil.
jeseň 2006
Hlavným podozrivým z krádeže bol básnik Guillaume
Apollinaire. Jeho sekretár dlho kradol z Louvru pyrenejské
sošky pre maliara Pabla Picassa, a keď to vyšlo najavo,
Apollinaira rovno zavreli. Vo väzení La Santé strávil
niekoľko dní a nocí. Potom polícia zistila, že je nevinný. Na
výsluch bol predvolaný aj Picasso, k tomu bola však polícia
prekvapivo zhovievavá. Sošky používal ako zdroj inšpirácie
pri maľovaní svojich obrazov. Apollinairov sekretár pre istotu ešte pred prevalením krádeže
sošiek utiekol do Bruselu.
Francúzska polícia čoskoro stratila stopu a obraz bol vyhlásený za nenávratne stratený. Ich
talianski kolegovia však čoskoro dostali echo. Peruggia zrejme po dvoch rokoch stratil
trpezlivosť a rozhodol sa Mony Lisy zbaviť. Chcel, aby sa obraz vrátil jeho národu, zároveň
chcel však na ňom slušne zarobiť. Odcestoval do Talianska, aby ho predal. Jeho potenciálnym
kupcom bol Alfredo Geri, ktorý mu sľúbil, že po kúpe Monu Lisu odovzdá florentskej galérii.
V novembri 1913 sa s ním Peruggia stretol. Za obraz si vypýtal pol milióna talianskych lír (v
prepočte 1,5 milióna eur). Geri však chcel ešte pred kúpením obrazu overiť jeho
nefalšovanosť. Ako náhle zistil, že obraz je pravý, privolal políciu a tá Vincenza Peruggiu
zatkla. Jeho hlavným motívom bol údajne patriotizmus- myslel si, že Monu Lisu kedysi
ukradlo vojsko Napoleona Bonaparteho a chcel, aby sa vrátila späť do Talianska. V Louvri
bolo veľa obrazov, ktoré boli vojnovou korisťou, iróniou však bolo, že Mona Lisa medzi ne
nepatrila – Leonardo da Vinci daroval obraz Františkovi I., keď sa stal jeho dvorným
maliarom. Po tom, čo Peruggia rozpovedal, ako ľahko obraz ukradol, mali talianski
kriminalisti pre svojich francúzskych kolegov len posmech. Peruggia dopadol relatívne dobre,
bol odsúdený na 1 rok a 15 dní väzenia, neskôr bol však ešte trest znížený na 7 mesiacov,
keďže podľa psychiatrov mal nedostatočný intelekt.
Mona Lisa bola po nájdení vystavovaná po celom Taliansku a koncom roka 1913 sa vrátila do
Louvru. Po prepustení z väzenia Peruggia povolali do armády, bojoval v prvej svetovej vojne,
oženil sa a potom žil v Paríži. Zomrel v roku 1925 na infarkt.
Martin Ištván
Strana 8