Číslo: 1
jeseň 2006
Slovensko je naozaj bohaté na vianočné zvyky a obyčaje.
A nemyslíme tým len Štedrý deň. Už pred začiatkom
adventu praktizovali ľudia magické úkony, ktoré mali pre
ne podstatný význam. Dievčatána Ondreja triasli ploty a
predriekali, aby zistili, za koho sa vydajú, na Barboru
odlomili konárik čerešne a čakali do Vianoc, či vykvitne –
ak vykvitol, do roka mala byť z dievčiny nevesta. Na Luciu sa vyháňali z domu zlí duchovia a
mazali kľučky medom, tiež v tento deň chystali lístočky s menami chlapcov, ktoré im mali
prezradiť, za koho sa vydajú. Štedrý deň je však na mágiu azda ešte bohatší!
Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo. Je
predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by
to znamenalo nešťastie a zlým znamením bolo, ak bolo potrebné niečo si požičať. Pôst sa
končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda.
Ľudia sa po celý tento deň snažili kontrolovať svoje
konanie, pretože sa verilo, že kto ako prežije tento deň,
tak bude žiť a robiť po celý budúci rok. Kto v tento deň
ráno, ešte pred jedlom kýchol, mal sa dožiť vysokého
veku. Črepy v tento deň predpovedali nešťastie v rodine.
Rovnako sa v tento deň nesmela zavesiť opraná bielizeň,
pretože sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie.
Magická moc sa pripisovala vianočnému pečivu. Na Štedrý deň ešte pred svitaním piekli
gazdiné vianočné pečivo. Podľa zaužívanej tradície muselo byť obradové pečivo hotové ešte
pred východom slnka a čo bolo ešte dôležitejšie, gazdiné museli mať pečivo hotové ako dar
pre koledníkov. Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky,
ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V
tento deň mu patril lepší pokrm. Cez deň sa jedlo veľmi málo, a aj to len bezmäsité jedlá.
Strana 3