Číslo: 1
Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov (6.januára) do Popolcovej stredy. Tá
jeseň 2006
v roku 2019 pripadá na 6.marca. Názov je odvodený z nemčiny. Označoval posledné
dni pred pôstom. Fašiangové tradície, spojené so sprievodmi maskovaných ľudí, boli
akýmsi prechodom medzi Vianocami a Veľkonočnými sviatkami.
O fašiangoch sa dozvedáme z písomností už z
13. storočia. Naši dávni predkovia sa na bujaré
oslavy veľmi tešili, čo bolo ale tŕňom v oku pre
cirkev. Vtedy bývali fašiangy oveľa hlučnejšie
ako dnes. Každý sa snažil užiť si tieto krátke
chvíle ako najlepšie vedel.
Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u
nás v 9. storočí používal termín mjasopust
(koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa
toto
slovo
zachovalo
ako
masopust,
na
Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký
názov fašiangy (fašangy), zo slova vast-schane, čo znamená asi ako posledné
čapovanie.
Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu
vydávali na obchôdzku z domu do domu. Mali rituálny priebeh. Ich významom bolo
dobrorečenie, dobrožičenie pre navštívený dom. Želalo sa, aby sa darilo po
zdravotnej aj hospodárskej stránke.Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka,
koláče
a
samozrejme
aj
vypiť.
K
typickému pečivu “na ponúkanie” patrili
smažené šišky, pampúšiky a fánky.
Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo
vo fašiangový utorok, posledná muzika
spojená s pochovávaním basy. Pri tomto
symbolickom pohrebe miestni občania v
prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa
plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.
Strana 19