Číslo: 1
jeseň 2006
Prvý apríl je uţ tradične spájaný s Medzinárodným dňom vtáctva a je úzko spätý s menom
jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku, rodákom z Brezna – Otom
Hermanom. Oslavuje sa uţ od roku 1900 a dátum bol zámerne vybraný na obdobie, kedy k
nám prilieta najviac sťahovavých vtákov – vracajú sa na svoje hniezdiská. Niektoré druhy sú
medzi ľuďmi pomerne známe, viaceré dokonca opradené legendami (kuvik či iné sovy údajne
prinášajúce smrť a podobne). My prinášame pikošky, ktoré ste moţno o našich operencoch
nevedeli: Svite
Najmenšia sova, ktorá u nás ţije, dorastá len do veľkosti vrabca. Je ňou kuvičok vrabčí.
Našim najväčším dravcom je orliak morský, s rozpätím krídel aţ takmer 2,5 metra a
najväčšou sovou výr skalný s výškou 75 centimetrov a rozpätím necelé dva metre.
Na Slovensku aj najťaţší európsky lietajúci vták drop fúzatý, s
hmotnosťou aţ 16 kilogramov.
Ţije u nás i najrýchlejší vták – je ním sokol sťahovavý, ktorý v
strmhlavom lete dosahuje rýchlosť 320 kilometrov za hodinu.
Najstarším jedincom vtáčieho druhu z našej voľnej prírody, o ktorom
vieme, je orol skalný, ktorý sa doţil aţ 32 rokov. Nasleduje orliak
morský (30 rokov), či orol kráľovský (26 rokov) alebo sokol myšiar
(20 rokov). Zo sov drţí prvenstvo práve naša najväčšia sova, výr
skalný (27 rokov), či plamienka driemavá vo veku 18 rokov.
Našim najpočetnejším druhom je pinka lesná, hniezdi u nás 3-5
miliónov párov.
Najmenej početným a teda kriticky ohrozeným druhom, ktorý
ešte u nás hniezdi, je napríklad sokol červenonohý (5 párov v roku
2016) či drop veľký (zriedkavé).
Dravce a sovy sú uţitočné – ţivia sa hlodavcami a za rok dokáţu
zachrániť pred skazou aj 1,5 tony obilia.
Sokol rároh je jediným z našich druhov dravcov, kedy majú nohy aj
Strana 8