Číslo: 2
so zemiakmi a k tomu višňový cheesecake. Mňam! Po obede nás čakalo pár jázd a „Ferči“ nás
opäť odviezol pred školu.
Streda s našim „Ferčim“, klasika tohto týždňa . Deň sa niesol v znamení rozcvičky,
lyžovania, cvičení na svahu až na jednu výnimku. Na obede sa nám naša kamarátka sťažovala
že na snowboarde padla, narazila si hruď a že ju to bolí. No určite to bolo vážne, keďže keď
sa ona na niečo sťažuje, musí to byť vážne.
Štvrtok bol iný deň, nie rozvrhom dňa, ale iným úrazom. Kým jedna skončila v nemocnici,
druhá si narazila nohu. Ach tie úrazy . A predstavte si v tento deň po nás neprišiel „Ferči“!
Podľa toho, ako tento autobus vyzeral sme zhodnotili, že je to jeho syn „Jožko“. Jožko
socializmus síce už nepamätá, ale aj tak bol dosť starý.
V piatok nás pred školou opäť vyzdvihol „Ferči“ a zaviezol nás na Tále. Posledný deň.
Lyžiarsky kurz bol super, bolo nám dobre a všetci sme si odniesli mnoho zážitkov.
Náš deň sa začal rovnako ako u lyžiarov. Po prvej
rozcvičke
sme
sa
naučili
správne
viazať
snowboard, stáť na ňom a podobné veci. Keďže
sme na vlek ešte nemohli ísť, vyšľapali sme si
kopček a skúšali sme sa spúšťať na zadnej a na
prednej hrane. Druhý deň sme v obúvaní už boli
zdatnejší, preto sme sa vychystali o niečo rýchlejšie. Niektorí si dokonca trúfli na vlek a
chodili už úplne dole! Schytali sme síce ešte veľa pádov, ale neustále to bola zábava. Každý
Strana 7