Číslo: 3
jeseň
Na druhý deň - 9. mája 1945 - posledné zvyšky nemeckých vojsk v Prahe padli,
keď 2006
českým
povstalcom prišli na pomoc sovietske vojská. Lokálny odpor kládli zvyšky fašistických vojsk aj
v iných častiach Európy. Najkrvavejšia vojna v dejinách Európy sa oficiálne, ale nie celkom
skončila. Jej úplný koniec nastal až po tom, ako po ďalších bojoch na Ďalekom východe a v
Tichomorí USA zhodili na dve japonské mestá, Hirošimu a Nagasaki, atómové bomby a
Japonsko podpísalo 2. septembra 1945 kapituláciu.
U nás oslavujeme Deň víťazstva 8. mája, v Rusku o deň neskôr ... Prečo je to tak?
Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk
západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája
1945 v Remeši. Počas podpisu aktu neboli prítomní
oficiálni sovietski predstavitelia. Nemecké vojská
navyše pokračovali v bojoch proti sovietskym
jednotkám. ZSSR preto trval na opätovnom opakovaní
aktu v Berlíne. Nemecké velenie podpísalo
bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých
Spojencov, vrátane ZSSR krátko pred polnocou 8.
mája 1945. Nadobudnúť mala platnosť od 23:01
stredoeurópskeho času. V tej dobe bol na území
hlavného mesta ZSSR v Moskve už iný deň - 9. máj.
Na druhej svetovej vojne sa zúčastnilo 61 štátov a
zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a
Južnej Ameriky. Priamo sa však bojovalo hlavne v
Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a
juhovýchodnej Ázii. Vojenské operácie zasiahli územie
40 štátov. V armádach bojujúcich krajín slúžilo
dovedna 110 miliónov ľudí. Suma celkových výdavkov
na vojnu predstavovala štyri trilióny amerických
dolárov.
Oslavná vojenská prehliadka v
Moskve (2010)
Následky vojny sú strašné - celkový počet obetí odhaduje v rozmedzí od 50 do 62 miliónov,
čo boli 2,5% vtedajšej svetovej populácie. Celkovo najväčšie škody utrpel Sovietsky zväz,
ktorý stratil najmenej 26 miliónov občanov, a dovedna prišla krajina o viac než 13%
obyvateľstva.
(Benko Novák)
Strana 5