Číslo: 3
jeseň 2006
Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich.
Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II.
internacionály roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného
štrajku a masových demonštrácii chicagských robotníkov
ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas.
V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San
Francisco zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo
Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich.
Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia
stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do
robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat
ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali
úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali. Po vzniku Česko-
Slovenska bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v
duchu boja proti nezamestnanosti a
zhoršovaniu postavenia pracujúcich.
Zakladajúci kongres II. Internacionály v Paríži
v roku 1889 stanovil 1. máj za medzinárodný
Sviatok práce. Bolo to na pamiatku protestu
chicagských robotníkov z 1.-3. mája 1886,
ktorý si vyžiadal približne dve desiatky
ľudských životov.
V tom čase v USA vstúpilo do štrajku do
350.000 robotníkov z 11.000 závodov za
osemhodinový pracovný čas. Časť z nich si ho
vymohla a 200.000 robotníkom sa ho
podarilo aspoň čiastočne skrátiť.
Na rozhodnutie účastníkov ustanovujúceho
zjazdu II. Internacionály zapôsobila aj krvavá
dohra prvomájového štrajku v Chicagu, kde
polícia 3. mája zabila šesť účastníkov
robotníckej
demonštrácie a o deň neskôr
Na archívnej snímke oslavy
bomba z rúk neznámeho provokatéra,
1. Mája 1950 v Košiciach
hodená medzi účastníkov protestného
zhromaždenia na námestí Haymarket, zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.
Sedem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť a štyroch z nich popravili.
Strana 2