Číslo: 3
jeseň 2006
5. júla sa oslavuje štátny sviatok- deň Cyrila (Konštantína) a Metoda. Títo apoštoli Slovanov
prišli v roku 863 na vtedajšiu Veľkú Moravu, aby tu šírili kresťanstvo. Poslal ich sem
byzantský cisár Michal III. na žiadosť veľkomoravského kráľa Rastislava a slovanského ľudu.
Hlavným Rastislavovým cieľom bolo zbaviť sa vplyvu franských kňazov. Boli jediní, ktorí
hlásali kresťanskú vieru na Veľkej Morave, ktorá bola tým pádom súčasťou bavorskej
cirkevnej provincie. Ešte pred príchodom na Veľkú Moravu Konštantín vytvoril na základe
gréckej a pravdepodobne hebrejskej abecedy písmo pre starosloviensky jazyk, ktoré však
obsahovalo fonetické zvláštnosti (hlásky) charakteristické pre slovanskú reč. V tejto reči
a v tomto písme Konštantín a Metod kázali kresťanskú vieru. Biskupi z Franskej ríše však
zakrátko zareagovali a sťažovali sa pápežovi. Boli to takzvaní trojjazyčníci- na rozdiel od
Byzantíncov zastávali názor, že viera sa môže šíriť len v troch jazykoch- hebrejčine, latinčine
a gréčtine. Po diskusii s pápežom a trojjazyčníkmi sa však staroslovienčina stala štvrtým
liturgickým jazykom a Veľká Morava samostatnou cirkevnou provinciou. Neskôr sa síce
objavili ďalšie komplikácie, napriek tomu si však staroslovienčina napokon udržala svoje
miesto medzi liturgickými jazykmi a Veľká Morava ostala nezávislou cirkevnou provinciou.
Koniec tejto idylke znamenalo vyhnanie Metodových žiakov z Veľkej Moravy v roku
885/886,kedy na území dnešného Slovenska nahradilo hlaholiku latinské písmo a tá sa
dostala do Chorvátska a Bulharska, odtiaľ potom dočasne do Čiech a Vislanska a na dlhšiu
dobu do Srbska, Ruska a inde. Od 10. storočia ju začala nahradzovať cyrilika, ktorá sa ujala
hlavne v slovanských krajinách na východe, na západe prevládla spomínaná latinka.
Hlaholika mala v závislosti od verzie okolo 40 znakov (pôvodná veľkomoravská mala 38
znakov). Neskôr mala dve verzie: okrúhlu (pôvodnú) a hranatú (neskoršiu). Zaujímavosťou je,
že ku každému písmenu bolo priradené číslo, čiže išlo o aj o prvú slovanskú číselnú sústavu.
Písmeno pre zvuk „dz“ bolo utvorené špeciálne pre nárečia staroslovienčiny používanej na
Veľkej Morave, pretože v tom čase vo vlastnej staroslovenčine (macedónsky dialekt Solúna)
takýto zvuk neexistoval.
(MI)
Strana 20