Číslo: 3
jeseň 2006
pracovali deti v skupinkách (v
každej iba jeden z každej krajiny),
kde mali za úlohu rozprávať sa
o danej téme, napísať o tom a aj
následne odprezentovať. Tu sa
preverili jazykové znalosti všetkých
účastníkov.
Priam zimomriavky nás zachvátili pri
vstupe do archeologického múzea.
Kto pozná históriu starovekých OH,
prežíval neopísateľné pocity, či už
pri pohľade na pozostatky chrámov,
alebo samotnú bežeckú dráhu. Tu sme mali možnosť prebehnúť sa po nej a bonusom bol
ceremoniál, kde nám dávali na hlavy olivové vence. Neskôr sme absolvovali turistiku
k nádhernému vodopádu, kde sme zažili „šialenú jazdu“ na korbe auta (jediná možnosť ako
stihnúť otvárací ceremoniál) a typický grécky tanec v miestnej krčme s domorodcami. To boli
v skratke dva dni strávené v Olympii a na tretí deň sme sa presúvali z vnútrozemia do Atén.
Na počudovanie máme aj jediné počas celého pobytu, dve hodiny voľna, ktoré okamžite
využívame na „kúpanie“ sa v mori, ktoré je ešte také studené, že sa zabávame radšej
zahrabávaním jedného z chlapcov do piesku. A čaká nás opäť ďalší otvárací ceremoniál,
tentoraz v časti Atén Ilianopolise. Súčasťou ceremoniálu bol aj náš pochod ulicou, kde sme
niesli olivové konáriky a transparenty typu mier, priateľstvo, a pod. Posledný deň bol veľmi
náročný. Ráno sme navštívili športovú halu, potom sa presúvame na olympijský štadión –
opäť známe pocity ako v Olympii. Za tým nás čakal Acropolis. Po výstupe nahor sa nám
naskytol úžasný pohľad nielen na chrámy, ale aj na Atény - nádherné historické mesto. Za
obedom odchádzame späť do Ilianopolisu, po ceste stihneme ešte digitálne múzeum. Po
tomto sa premiestňujeme do haly, kde prebieha záverečný ceremoniál, ktorého súčasťou
bola aj ďalšia prezentácia – tentoraz vlastnej krajiny. Najviac sme sa tešili na chvíľu, kedy sme
si medzi sebou vymieňali prezentačné predmety. Z našich išli „na dračku“ rapkáče. Ich zvuk
znel z hľadiska až do konca.
Čo dodať v závere... určite som tu nespomenula všetky zážitky, bolo ich nesmierne veľa
a ešte stále v nás rezonujú emócie. No podľa vyjadrenia dievčat, ktoré sa týchto hier
zúčastnili, bol to pre nich náročný,
no nezabudnuteľný zážitok a ďakujú
ZŠ Pionierska 2, ktorá im vytvorila
také podmienky pre vzdelávanie a
zvyšovanie športovej výkonnosti, že
sa dostali do výberu reprezentácie
Slovenska. No poďakovanie patrí
hlavne SAŠŠ, ktorá je členom
Medzinárodnej
organizácie
školského športu (ISF), ktorá nám
tento pobyt umožnila.
Strana 18