Číslo: 4
Potreba krvi je veľká. Približne 180 000 transfúznych
jednotiek červených krviniek sa každoročne spotrebuje
jeseň 2006
iba na Slovensku. Obete úrazov a nehôd, ľudia
podstupujúci operácie, pacienti liečiaci sa na leukémiu,
nádorové ochorenia, ochorenia krvných buniek, tí všetci
potrebujú krv. Celosvetovo je za jeden rok pacientom
podaných viac ako 26,5 milióna jednotiek krvných
zložiek. Darovanie krvi je skutočným „darom života“.
Zázračnosť ľudskej krvi, jej krásnu červenú farbu, schopnosť pomôcť chorým,
niekedy jej omladzujúce účinky si ľudia všimli uţ v dávnej minulosti. Pozorovali, ţe
unikajúca krv z tela raneného zvieraťa alebo človeka váţne ohrozuje ich ţivot.
Verili v jej nadprirodzenú silu, preto Rimania pili krv svojich gladiátorov. Dokonca
aj v našich končinách koncom 16. a začiatkom 17. storočia čachtická pani Alţbeta
Bátorička sa údajne „kúpala“ v krvi mladých panien.
Najpodstatnejší vplyv na rozvoj transfúzií krvi mal objav krvného obehu v r. 1616.
Prvý doloţený odber krvi bol v r. 1665 - Angličan Richard Lower spojil krčné tepny
dvoch psov. Prvá úspešná transfúzia človeka bola v r. 1667, kedy lekár francúzskeho
kráľa Ľudovíta XIV. Jean Baptiste Denis pouţil krv jahňaťa. Ďalšie obdobie
pouţívania zvieracej krvi bolo veľmi
neúspešné, a preto koncom 17.storočia
boli transfúzie krvi zakázané. Aţ o 150
rokov po prvej zvieracej transfúzii
pouţil ako prvý úspešne ľudskú krv
James Blundell (1818), ktorý zostrojil
aparát uľahčujúci transfúziu krvi.
Najväčší objav v histórii transfúziológie bol nepochybne objav zhlukovania sa
krviniek troch krvných skupín viedenského lekára Karla Landsteinera v r. 1901. Aţ
v r. 1907 si český psychiater Jan Jánský všimol, ţe existujú nie tri, ale štyri základné
krvné skupiny, ktoré vtedy označil rímskymi číslicami I,II,III,IV. O 30 rokov neskôr
boli krvné skupiny označené ako A, B, AB, 0. V tom období sa ešte stále robili tzv.
Strana 8