Číslo: 4
3. Vzdialenosť Zeme a Slnka sa počas roku mení
jeseň 2006
Keďţe obeţná dráha našej Zeme nie je dokonalý
kruh, ale elipsa, vzdialenosť medzi týmito dvoma
telesami počas roku kolíše, a to v rozmedzí od 147 aţ
152 miliónov kilometrov. Rozdiel je teda aţ 5
miliónov kilometrov, no zaujímavosťou je, ţe
práve celková vzdialenosť Slnka a Zeme je 1
astronomická
jednotka (AU)
=
149
miliónov
kilometrov. Tieto jednotky sa pouţívajú na meranie vzdialeností vo vesmíre, keďţe beţné
jednotky ako sú metre či kilometre by boli príliš malé.
4. Gravitácia Slnka drží slnečnú sústavu pokope
Vďaka obrovskej gravitačnej sile dokáţe Slnko drţať všetky planéty v slnečnej sústave. V
opačnom prípade by sa celé usporiadanie a obeţné dráhy narušili a planéty sa začali od Slnka
vzďaľovať. Gravitačná sila Slnka je 28 krát silnejšia ako na Zemi. Ľudsky povedané,
pokiaľ váţiš 90 kilogramov, na Slnku by si váţil (mal pocit váhy) 2520 kilogramov.
5. Slnko má pomerne jednoduché zloženie
Napriek všetkým komplexným procesom, ktoré sa na
Slnku odohrávajú, Slnko má len málo chemických
prvkov. V skutočnosti je zloţené zo 72% vodíka, 26%
hélia a v malom mnoţstve aj niekoľko ďalších prvkov
ako je uhlík, neón, dusík, magnézium, ţelezo a kyslík.
6. Do Slnka by sa zmestilo takmer milión našich Zemí
Ak by bolo Slnko duté a pokúsili by sme sa ho vyplniť, bolo by potrebných aţ 960 000 našich
Zemí, s tým, ţe by zostalo mnoţstvo prázdneho miesta (kvôli guľatému tvaru). No a v
prípade, ţe by sme Zem deformovali tak, aby vyplnila aj tieto prázdne miesta, potrebovali by
sme celkom aţ 1 300 000 jej kópií.
Strana 17