Lukostreľba sa prvýkrát objavila na Olympijských hrách v roku 1900, avšak o pár rokov
neskôr bola zrušená kvôli nejednotným pravidlám. Až v roku 1972 sa medzi disciplínami
znova objavila. Podobne ako sánkovanie, curling, Tae kwon-do a ďalšie disciplíny, patrí
k netypickým športom v moderných Olympijských hrách.
Strieľa sa vonku a aj v hale. Každý terč má 10 kruhov
rôznej bodovej hodnoty, pričom stred má hodnotu 10
bodov a vonkajší 1 bod. Pri zásahu 2 zón sa započíta
vždy tá s vyšším počtom bodov. Pokiaľ sa súťažiacemu
podarí trafiť šíp, ráta sa bodová hodnota trafeného šípu.
Ak šíp netrafí cieľ, súťažiaci dostane 0 bodov. Aby sa
eliminovala možnosť rovnakého výsledku v strednom
kruhu sa nachádza ešte jeden kruh zvaný X10. Počet
bodov je stále 10, ale pri nerozhodnom výsledku
vyhráva hráč, ktorý ma viac šípov v kruhu x10.
TYPY LUKOV:
Priamy luk – najstarší a najjednoduchší luk. Má
rovné telo, na ktorého koncoch sú dva zárezy na upnutie
tetivy, sú presné na krátke vzdialenosti.
Reflexné a zvratné luky – majú prehnuté špičky
ramien do opačného smeru, čo dávajú šípu vyššiu rýchlosť,
no smerová stabilita je menšia než u priameho luku. Vznikli
v stredoveku.
Kladkové luky – moderný variant pripomínajúci
kladku.
Tetiva
a kábel
sú
vedené
cez
excentrické
nesústredné prevodné kolieska. Tie pôsobia ako páka a
menia pritom akčný uhol a silu na páke.
Kristína Horváthová, 7.A