Školský časopis DVOJKA CasopisDvojka_Jar_2018 | Page 11
Číslo: 2
Zhruba v rovnakej dobe Židia oslavujú sviatok Pesach (Sviatok nekvasených chlebov), počas
jeseň náhle
2006 a v
ktorého oslavujú vyvedenie židov z Egypta. Pretože Židia odchádzali z Egypta
chvate, nemohli si včas pripraviť vykysnuté cesto na pečenie chleba. Odchádzali len s
nevykysnutým cestom, z ktorého piekli placky. Na pamiatku tejto udalosti sa počas Pesachu
neje nič kvasené. Jeho symbolom je oplátka z
nekysnutého cesta nazývaná maces.
V dnešnej dobe však dodržiavame viac pohanské ako
náboženské sviatky, ako sú šibačka a oblievačka. Na
západe a strede Slovenska sa viac šibe ako polieva
a na východe je to presne naopak.
Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie
nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je
korbáč symbolom záujmu mužov o ženy.
Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené.
Dnes sú to najmä peniaze a sladkosti, vykorbáčované a vyoblievané ženy však tradične za
odmenu dávali mužom farebné kraslice. Väčšinou to boli vajíčka vyfúknuté či uvarené
natvrdo. Vajíčko je odpradávna symbolom plodnosti, života a vzkriesenia.
Vrcholom výroby ozdobných kraslíc je však približne 50 zlatých vajec vyrobených v rokoch
1885-1917. Vyrobil ich ruský klenotník Peter Karl Gustavovič Faberžé. Väčšina z nich bola
určená pre ruskú cársku rodinu. Osem z nich sa považuje za stratené, o statné sú vo
vlastníctve celebrít, európskych panovníkov či majetných oligarchov, niekoľko z nich sa
nachádza v múzeách. Tento druh šperkov sa radí k
najvzácnejším skvostom svetového umenia pre
vysokú umeleckú hodnotu, špičkovú kvalitu
vyhotovenia, dômyselné technické riešenie a v
neposlednom rade aj vysokú hodnotu použitých
materiálov. Viaceré z týchto ojedinelých šperkov v
sebe ukrývajú nejaký mechanizmus, figúrku či
stavbu, mnohé sú rozoberateľné. Každé jedno vajce
má miliónovú hodnotu.
No a z Ruska zase do iných krajín. Zvyk šibania a polievania sa zaužíva najmä v
tých slovanských.. V ďalších krajinách sú zvyky rôzne. Je známy napríklad lov vajíčok v USA
počas veľkonočnej nedele. Íri si zas pripomínajú koniec pôstu pred Veľkou nocou
pochovávaním ryby, ktorú jedli počas pôstneho obdobia. Slede boli hlavným zdrojom
proteínu počas pôstu, kedy sa nemá jesť mäso. V Taliansku mnohé dediny zobrazujú ako
divadelné predstavenie ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Švédske deti si zas oblečú dlhé sukne
a na hlavy si dajú šatky ako veľkonočné strigy (Paskäring). Chodia od domu k domu,
dostávajú sladkosti a rozdávajú vlastnoručne vyrobené veľkonočné pozdravy. V Nórsku je
tradíciou riešenie vrážd. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne
11