Našu pani u?ite?ku, tú sme ?úbili,
každý de? sme za ?ou ve?mi radi chodili.
Akoby to bolo iba pred pár d?ami,
ke? mi pani u?ite?ka raz s úsmevom vraví:
„Na tebe je, diev?a, iba jedna chyba,
že ty ob?as nevieš ml?a? ako ryba!“
Vraj niekedy ml?a?, je viac ako zlato.
Pomyslela som si – ?i ja môžem za to,
že aj ke? sa ve?mi, ve?mi, ve?mi snažím,
skrátka ten svoj jazyk nikdy nezastavím?
Ob?as vzorní žiaci, ob?as machu?a,
pre niekoho bola postrach tabu?a.
Abeceda, násobilka, prvé poznámky,
mlie?ne desiaty cez ve?ké prestávky.
Aj po?as tých ?alších rokov,
po?as našich mnohých krokov, ktoré museli sme prejs?,
vieme, ob?as bolo potrebné nás vies?,
prežili sme krásne chvíle, navždy našim srdciam milé.
A dnes sa tu znova vraciam ako mama každý de?.
Vždy chví?o?ku postojím a s láskou si spomeniem.
Na chvíle, ke? striedali sme u?enie spolo?ne s hrou,
na chvíle, ke? sme mávali ešte hlavy plné snov.
?akujem ti, škola milá,
ve?a si ma nau?ila!
Svetlana Birsteinová
20