Z pera našich žiakov z_pera_našich_žiakov | Page 9

Ako zostať sám sebou – zachovať korene Moja mama mi často hovorí: „Čo len z teba bude? V tej škole ti to dáko nejde. Všetko iné ťa zaujíma, len učenie nie.“Vtedy mi blysne hlavou. Ja predsa presne viem, čo chcem. Áno, je pravda, že učenie mi až tak nejde, no až na niektoré predmety. Niektoré mám veľmi rád, iné menej. Napríklad taká slovenčina. Môžem ja za to, že má dvojaké „i“ ? No a to je asi môj kameň úrazu. Veď k tomu, čo chcem robiť, ani mäkké ani tvrdé „i“ potrebovať nebudem. Je to zlé, že takto rozmýšľam? Dospelí, ale aj rovesníci mi ironicky hovoria, že som múdry ako Šalamún. No môžem za to, že ma baví opravovať, prekladať a skúšať nové pri oprave rôznych vecí? Fascinujú ma napríklad opravy bicyklov alebo nášho malého traktora. To ma fakt baví. Som si vedomý toho, že vedec zo mňa určite nebude. O tom som presvedčený na sto percent. Som zručný pre rôzne opravy v dome. Často snívam o tom, ako budem mať raz svoju autodielňu a v nej bude môj svet. Tam budem doma. Budem šťastný, keď niekomu, ale aj mojej mame a bratovi, opravím auto. To budem ja. Spokojný sám so sebou, že som dosiahol to, o čom som sníval od malého chlapca. Určite je to práca nie veľmi čistá, často budem umazaný od oleja, ale budem spokojný sám so sebou. Inžinierom, učiteľom či vedcom nemôže byť každý. A nie každý chce byť zase automechanikom. Ale ja áno. Tým chcem byť. Je zlé, ak chcem byť obyčajným umazaným opravárom? K cieľavedomosti a vytrvalosti ma vedie moja mama a starí rodičia. Oni si idú za svojím cieľom a to sa mi páči. Moji blízki, ktorých mám rád, sú od narodenia Slováci. Aj ja som hrdý na to, že som Slovák, že žijem v takej krásnej krajine, ktorá je plná kultúrnych pamiatok, prírodných krás, na ktoré môžu byť hrdí všetci Slováci. Azda najlepšie to vystihujú slová piesne – našej školskej hymny - Modlitba za domovinu. Chcem byť raz tým, na čo sa cítim. Ostať sám sebou. Byť hrdým Slovákom. Martin Chovanec 8. ročník