5
Politika
Aristokracia – ideálna forma vlády
Ako prvý aristokraciu pomenoval Aristoteles. V starogréčtine znamená ,,vládu najlepších“. Podľa Aristotela by aristokraciu zaistilo všestranné vzdelávanie vyvolených jednotlivcov, z ktorých by sa po dovŕšení 45. roku života stala vládnuca elita. Vybraní ľudia by sa vzdali osobných potrieb a sústredili by sa len na chod štátu a spokojnosti občanov. Vytvorili by sa tak ,,ľudské stroje“.
Vývoj aristokracie
V dejinách môžeme aristokratov nahradiť používanejším slovom šľachtici. Titul šľachtica mohol dostať len človek, ktorý si to zaslúžil nejakým činom pre svoju krajinu. Neskôr sa tento titul dal kúpiť a mohol ho mať ktokoľvek s peniazmi a zdedili ho ďalšie generácie, ktoré tak isto nemuseli nič urobiť a predsa boli vnímaní ako privilegovaná šľachta. Tu už hovoríme o rodovej aristokracii, ktorá určite nie je ideálom spoločnosti. Moc šľachty narastala a čoskoro začala obmedzovať panovníka až sa nakoniec začali zakladať parlamenty. Po vytvorení absolutistických štátov moc šľachty klesala a dodnes sa udržala už len v niektorých krajinách, v ktorých však kvôli demokracii, kde sú si údajne všetci rovní, nemá takmer žiadne privilégiá.
Ideál vlády
V ideálnom prípade, bez korupcie a rodinkárstva, by sa k moci dostali len skutoční odborníci, ktorí rozumejú fungovaniu ako vnútornej, tak aj zahraničnej politike štátu. Orientujú sa vo všetkých odboroch a dokážu zvoliť najideálnejšie dlhodobé riešenie pre krajinu a jej občanov. Ľudia by volili ako teraz, no mali by zaručenú odbornosť a víziu lepšej budúcnosti, aby volili najlepších a nie najmenej nesympatických. Kvalita je lepšia ako kvantita, to znamená, že by stačilo pár dobrých aristokratov, ktorí by nahradili našich súčasných ,,politikov“. Titul by si človek musel zaslúžiť a vyštudovať, nemohol by ho zdediť alebo si ho kúpiť. Na rozdiel od Aristotelovej predstavy o 45 ročných aristokratoch by tí naši mali byť vypustení o niečo skôr, aby nestratili už spomínaný kontakt s realitou.
,Jediná možná úctyhodná aristokracia je aristokracia slušných ľudí.“
-Jacinto Benavente