Spravodajca - október 2017 Oktober 2017 | Page 9

SPRAVODAJCA MESTA GIRALTOVCE Z KRONIKY NÁŠHO MESTA V tomto mesačníku Vám prinesieme zápisy z kroniky nášho mesta v roku 1998, kde sú v časti z histórie obce uvedené aj zaujímavé fakty z obdobia rokov tridsiatych a štyridsiatych. Fakty zozbieral a spísal Ľudovít Sabol Palko, administrátor v Brezove. „V roku 1930 mali Giraltovce 1552 obyvateľov, z nich rímskokatolíkov 595, gréckokatolíkov 141, evanjelikov 386, židov 265. Rímskokatolíci sú prevažne chudobnejší roľníci, ku ktorým patria aj cigáni. Ostatní veriaci sú úradníci okresných a miestnych úradov, ktorí nemajú svoje stále bydlisko ale menia ho podľa preloženia. Veriaci ako dcéro- cirkev sú priradení k matkocirkvi v Brezove. Najsmutnejšie však je, že Giraltovce okresné sídlo Giraltovského okresu, nemajú svoj kostol pre rímsko- katolíckych veriacich. Kostol majú iba evanjelici, ktorý podľa stavby i podľa udania bol kedysi rímskokatolíckym kostolom. Za reformácie sa ho zmocnili evanjelici, ktorým slúžil za farský kostol, lebo majú i svoju faru. Náboženský život rímskokatolíckych veriacich za takých okolností len veľmi slabo prekvital. Žili v moci inovercov a nemali ani svoj chrám, kde by čerpali náboženské vedomosti i potrebnú duševnú silu, takže boli úplne vlažní v náboženskom živote. Od matkocirkvi boli vzdialení až 5 km, tak že na nedeľné bohoslužby len málo horlivcov dochá- dzalo. Druhou príčinou vlažnosti bolo i to, že rím. kat. fara v Brezove bola často i viac rokov uprázdnená a len administrovaná susednou farnosťou v Kračúnovciach. Veriaci boli obyčajne odkázaní iba na seba a horlivosť jednotlivcov. Vyskytovali sa veľmi časté prípady zmiešaných manželstiev na úkor ríms. kat. náboženstva. Pri verejnom vystupovaní boli katolíci odstrkovaní, takže nemali možnosť robiť verejnú mienku. Tento smutný stav zastihol vdp. Vojtecha Andráššiho, ktorý bol v roku 1933 menovaný najdôstojnejším Ordinariátom za dočasného administrátora ríms. kat. fary v Brezove. Po krátkom účinkovaní zriadil v Giral- tovciach miestnu kaplnku v prenajatej miestnosti. Boli zaobstarané za pomoci tunajších veriacich najpotrebnejšie rekvizity na odbavovanie bohoslužieb ako: oltár, oltárne plachty, svietniky, omšové rúcha a p. Konečne boli zave- dené nedeľné bohoslužby na veľkú radosť veriacich. Začalo sa uvažovať o vybudovaní chrámu. Pre nedorozu- menie mnohých veriacich a pre finančné ťažkosti sa stavba kostola neuskutočnila. Vdp. Andrášši, pone- chajúc krásnu pamiatku po sebe, odchádza v roku 1936 za administrá- tora do Širokého. 7