SPRAVODAJCA MESTA GIRALTOVCE
SPOMÍNAME NA MINULOSŤ, POĎME V ÚSTRETY
Bol to aj názov podujatia, ktoré sa
uskutočnilo 13. septembra v priesto-
roch zasadačky MsÚ v rámci projektu
Spojme hory a kultúru. Tento projekt
vznikol v spolupráci nášho mesta
s mestom Ustrzyki Dolne v Poľsku.
V rámci neho sa stretávali pri rôznych
príležitostiach a podujatiach poľskí a
naši študenti. Stretli sa aj v spomí-
naný deň, keď si vypočuli prednášky
na tému Zverstvá, ktoré sa odohrali
počas 2. svetovej vojny na židoch –
spoluobčanoch našich krajín. Predná-
šajúci boli hostia z Poľska, profesori
Wladyslaw Tabasz a Bernadeta Frys-
ztak.
V prvej časti sa poslucháči oboznámili
so životom podkarpatských židov
v Poľsku v 19. a 20. storočí. V súčas-
nosti v Podkarpatskej oblasti nie sú
žijúce skupiny židov, ale zostali tradí-
cia, história, architektúra a hľadanie
židovských koreňov a pátranie
po rodinných príslušníkoch. Profesor
Tabasz v úvode prednášky upriamil
pozornosť na niektoré zvyky a tradície,
ktoré študentom ukázali možnosť
lepšie pochopiť židovskú kultúru a
život v rôznych oblastiach.
Z príbehu o profesorovi z Pensylvánie
dokázali študenti pochopiť, aké silné
sú rodinné putá a zväzky, najmä
14
u židovských rodín, ktoré o tieto
hodnoty tak ľahko prišli. Profesor
prichádza do Poľska hľadať svojich
predkov. V poľskej dedine zisťuje
informácie o krčme svojho deda z roku
1913. Teraz na tomto mieste stojí už
iba strom. Americký profesor tento
strom objíma a plače, pretože po jeho
predkoch ostali už iba toto miesto a
tento strom. Dnes máme pocit, že
skupinové spomienky a pamäte na
hrôzy vojny sú zaťažené stereotypom.
Ale pri takýchto jednotlivých príkla-
doch sa môžeme uistiť v tom, že
pamiatka na tvrdosť holokaustu je
stále živá.
Pred termínom riešenia židovskej
otázky bolo v Poľsku, ale aj na Sloven-
sku medzi obyvateľstvom pokojné a
bezpečné spolunažívanie. Hitlerovská
okupácia mala odlišné formy extermi-
nácie, ale s jednotným zámerom
odčleniť, zničiť a vyhubiť. O tejto prob-
lematike už začala hovoriť profesorka
Fryštak, ktorá študentom uviedla aj
niektoré príklady z literatúry. Spome-
nula knihu Arnošta Lustiga Noc a
nádej, o ktorej je známe, že je krutým
zážitkom, ale niekedy je potrebné siah-
nuť na rany a jazvy, aby sme prežili. Žid
Toivi Blatt rozpráva o veľkej túžbe
prežiť: „Kedy už nie je nič, všetko ti