Z VAŠICH PRÍSPEVKOV
sochami, všetko preplnené turistami a prispô-
sobené ich pohodliu, zvedavosti, ich hladu
a ponuke tovaru, priviesť si z cesty čo najviac
suvenírov.
Sobota patrila Fatime. Do plného rýchlika
v Lisabone smerom do Quardy sme nastúpili
s miestenkou, po hodine jazdy po staniciach
Santarém a Entrocamento nasleduje Fatima.
Čuduj sa svete vo Fatime sme vystupovali len
my dvaja. Obrovská stanica, nadchody za-
rastené trávou, bez života. Vonku čakal starý
černoch s taxíkom, ktorý nás zobral do Fatimy.
Je to asi 30 minút jazdy autom. O 9 sme boli
– či chytíme vlak, či chytíme prípoj na letis-
ko, či bude meškať náš let. A pri spiatočnej
ceste lietadlo meškalo už svojím príletom
do Lisabonu, takže príchod domov bol ne-
skoro v noci. Boli sme aj unavení, aj kĺby
nás boleli.
Ale letisko, to je kapitola sama o sebe.
Lisabon je neskutočne veľké letisko, lety sú
v rámci Portugalska, potom do Európy, ďalej
do Severnej a Južnej Ameriky a tiež aj Afriky.
Každú chvíľu pristávalo a odlietalo lietadlo.
No a ľudia: nekonečná zmes ľudských tvárí,
postáv, veku, (šedivé hlavy prevládajú), rasy,
pleti. Každý s kufriskom, dvomi, tromi, s ma-
lými deťmi, ľudí na invalidnom vozíku, ne-
skutočná vrava, masa, pohyb. Kto to nezažil
a nevidel, neuverí.
Moja stómia bola na jednotku v lietadle,
bál som sa, že bude zasa „Alfréd“ (jedno
z mien pre moju stómiu) vyvádzať, vynikajúco
prežil obe cesty, aj pri kontrolách tento raz
bolo všetko bez akejkoľvek prekážky.
V Sanktuáriu vo Fatime
pri soche Panny Márie, tam sme položili všetky
naše prosby, túžby, priania a prosby o uzdra-
venie. Navštívili sme aj miesta, kde sú pocho-
vaní František a Hyacinta a už aj Lucia. Tam pri
Františkovi sme sa veľmi modlili o moje uzdra-
venie. Presne na obed bola v kaplnke zjavenia
modlitba ruženca a potom sv. omša. Nábožne
sme sa zúčastnili. Potom sme v novej bazilike
boli v kaplnke Božieho sakramentu (vystavená
sviatosť oltárna) na krátku adoráciu a pozreli
sme si novú expozíciu, venovanú fatimskému
zjaveniu. O 15 hod. nás čakal náš taxikár (ten istý
ako ráno) a o 17 hod. sme boli späť v Lisabone.
Odpočívali sme, skúšali si urobiť on-line check-in
rezerváciu na náš let naspäť domov do mobilu,
čítali sme si bedeker o Portugalsku a spracovávali
sme svoje dojmy a zážitky. Bol som veľmi rád,
že sme boli vo Fatime.
Prišiel som na to, že cestovanie je dosť
únavné. A je to najmä nápor na myseľ a nervy
Spolu s manželkou vo Fatime
Dušan Sekera, Rajec
SLOVILCO/ časopis nielen pre stomikov
19