ZÁPISKY Z CIEST
SLOVINSKO
Inšpiráciou na cestu bol oznam na sta-
nici v Trnave o vlaku klubu veteránov prvej
svetovej vojny na miesta bojov v Slovinsku
a Taliansku, najmä slovinské mesto Most
na Soči. A aj skutočnosť, že v Slovinsku
máme voľný vlakový lístok raz v roku.
Doma sme rozložili mapu a hľadali
– cesta viedla cez Viedeň smerom do ra-
kúskeho Villachu. Tam bol hneď prípoj
do slovinského mesta Jesenice. Ako milov-
ník akýchkoľvek vlakov, hneď som obzeral
lokomotívy a manželka fotila. Z Jesenice
sme išli do miesta nášho prvého cieľa:
Most na Soči (mestečko, nielen skutočný
most). Vlak sa predieral krásnou príro-
dou, bola to menšia lokálka, ale ako sme
neskôr zistili – trať bola postavená ešte
za Rakúsko-Uhorska ako najkratšia cesta
z Viedne k moru.
Náš vlak zastal v Moste na Soči, rieka
Soča (nikdy som sa o takej rieke neučil
– Taliani ju volajú Isonzo), našli sme si re-
zervované ubytovanie a vydali sa hľadať
pamätník padlých vojakov z prvej svetovej
vojny. Aj sme ho našli, pripomenuli sme si
aj našich predkov z rodiny, ktorí bojovali
a zahynuli v prvej svetovej vojne.
Naša cesta viedla ďalej do Novej
Gorice (tam sme videli zaujímavú sku-
točnosť – 10 m od stanice už bola hranica
s Talianskom – Nová Gorica je rozdelená
napoly (ako napr. Český a Poľský Tešín)
a znova sme spomínali, že tu viedla hra-
nica a tade utekali naši ľudia na Západ.
Plot tam stále bol, len obrazne povedané
– otvorili bránu a bola sloboda. Z Novej
Gorice cez Sežanu, Kozinu a Divaču sme
dorazili do prístavného mesta Koper.
Povedali sme si ešte doma, keď už bude-
me v Slovinsku a Slovinsko má aj more
– poďme aj k moru.
Ja v Jesenici
Videli sme vysoké kamenné nadjazdy,
mosty, oblúky – jednoducho paráda. No
a príroda? Len sme otvárali oči nad krá-
sou Slovinska. Alpy – Julské Alpy sa začali
dvíhať, dvíhať až sme dovideli na najvyšší
vrchol Slovinska Triglav s nadmorskou výš-
kou 2 864 m. Vlak išiel údoliami s divokými
vodami, míňali sme rekreačné stredisko
s jazerom Bled, neskôr boli ďalšie miesta
Bove, Kanal, Tolmin, Kobarid (miesto kona-
nia svetového majstrovstva v kanoistike),
miesta s dravou riekou vhodnou na spla-
vovanie a rafting. Bonusom na našej ces-
te boli aj všade rozkvitnuté obrovské kry
hortenzií všetkých farieb.
Letovisko Izola
V letovisku Izola sme si našli ubytova-
nie v krásnom hoteli Myrta s výhľadom
na more. Kamienková pláž bola výborná,
bolo tam aj veľmi veľa ľudí, ale z oddychu
a plávania nás to nerušilo. Hlavne to pláva-
nie v mori je úchvatné, úžasné a milujeme
ho. Mestečko Izola je staroveké mesto zalo-
žené Benátčanmi, úzke uličky, obchodíky,
prístav, lode a na kopci ako vždy kostol.
V tomto prípade kostol sv. Maura, kde sme
aj boli na nedeľnej bohoslužbe. Tešíme sa
aj z veľmi príbuznej slovanskej reči – veľmi
je dobre domácim rozumieť.
SLOVILCO/ časopis nielen pre stomikov
19