Zamyslenie
Anna Hubová
Nádej, láska, pokora. Toto som si odniesla zo stretnutia stomikov. Robila som dopro-
vod vnukovi Ronaldovi, ktorý má 19 rokov a bol pozvaný predsedníčkou klubu stomi-
kov pani Trenčanskou na posedenie, aby im spríjemnil čas svojou hudbou. Bolo to stret-
nutie stomikov na Duchonke. Zanechalo to vo mne, ale hlavne vo vnukovi Ronaldovi
silný emočný zážitok.
Stretli sa tam ľudia rôznej vekovej kategórie, rodiny s malými deťmi a dôchod-
covia. Každý z nich má za sebou ťažký životný príbeh. Každý si v sebe nesie pokoru
z tejto choroby. Lásku, ktorú má v sebe rozdáva svojím blízkym a dáva nádej ostatným
ťažko skúšaným. Ďakujem za každé ráno a za každý prežitý deň. Vďaka Pánu Bohu
a Matke božej za nich. Vnuk Ronald celý večer a aj na druhý deň vykladal len o „nich“.
Porozprával rodičom, aké to bolo pre neho dojímavé stretnutie. Ronald vyhrával na har-
monike, všetci sa pridali, spievali a zabávali sa. Zabudli na svoje starosti. Aj my by sme sa
mali aspoň občas na chvíľu zastaviť a uvažovať ako ďalej. Doba je uponáhľaná, každý sa
uzatvára do seba. A potom sú tu choroby a stres. Preto odporúčam, zastavte sa, zamys-
lite sa, čo i len na chvíľku maličkú. Vpustime do nášho života kúsok z ich motta: „Kúsok
lásky, nádeje a pokory“.
Vrúcna vďaka, vám, stomici z topoľčianskeho klubu.
26
SLOVILCO/ časopis nielen pre stomikov